že dva je viac ako jeden, zdá sa, že preferencie kresťanských demokratov skutočne dlhodobo klesajú.
Samotné výsledky KDH okolo 6,7 percenta ešte nie sú nijako tragické a sociológovia Focusu predpokladajú, že po odznení interrupčnej témy opäť porastú. Lenže na klesanie podpory pre túto stranu nie je nevyhnutná diskusia o interrupciách, rovnako „dobrá“ je v podstate akákoľvek náboženská téma a navyše - posledný pokles nastal v období relatívne dobre robenej mediálnej ofenzívy KDH. K citlivým témam sa vyjadruje takmer bez výnimky Daniel Lipšic, ktorý dokáže minimalizovať ich negatívny účinok. Minister Palko pravidelne prezentuje výsledky z oblasti policajnej práce, v ktorej naozaj má voličom čo ponúknuť a k propagácii strany prispel aj predseda parlamentu. Ak napriek tomu odišlo strategicky dôležité percento, čo bude v budúcnosti, ktorú si samo KDH takmer dokonale zamínovalo?
Predstava Mikuláša Dzurindu, že preferencie sa vrátia späť, keď neskôr občanom všetko vysvetlia, môže platiť v prípade SDKÚ (hoci sa zakladá na nebezpečnom predpoklade, že volič sa rozhoduje racionálne). V prípade KDH len vtedy, ak bude svojimi voličmi naďalej vnímaná približne ako „stredne veľká neskorumpovaná pravicová strana, ktorá stojí na strane spravodlivosti“.
Ale jedinou reálnou alternatívou k ANO je nejaký druh spolupráce s poslancami zvolenými za HZDS. Podľa materiálov Inštitútu pre verejné otázky majú práve voliči KDH a SDKÚ výrazne negatívny vzťah k HZDS. A občania neuvažujú tak plasticky ako politici - ak určitému hnutiu a jeho predsedovi vyčítajú niečo skutočne zásadné, tak svoj názor nezmenia len preto, že sa „ich“ strana nedokázala dohodnúť s Pavlom Ruskom.
Ten navyše presadil na septembrové rokovanie parlamentu zmluvu o katolíckom vzdelávaní. Ak by táto zmluva nakoniec nebola podpísaná, Slovensko by neprišlo vôbec o nič, akurát by nestratilo príslušnú časť suverenity v oblasti vzdelávania. Ak sa totiž skutočne dohodneme, že štát má umožniť výučbu náboženstva aj v materských školách, dokážeme ju rovnako dobre realizovať na úrovni Slovenskej republiky, a podobne aj ďalšie záväzky.
Okrem toho, že náš štát možno dobrovoľne podpíše zmluvu, ktorou získava len druhá strana, pripravujeme značne predraženú návštevu pápeža. Podľa médií bude návšteva, ktorá Českú republiku vyšla asi na sedem miliónov korún, Slovensko stáť neuveriteľných 68 miliónov. Spomínať, že v diskusii o audite cirkevného majetku či oddelení cirkvi od štátu bude KDH pravdepodobne tiež ťahať za kratší koniec, je zbytočné…
Zhrnuté a podčiarknuté, rola KDH - spôsob, akým ho voliči vnímajú - sa môže postupne zmeniť na niečo ako „klerikálna strana, ktorá presadzuje na Slovensku záujmy cudzieho štátu (Vatikánu) a je v mene týchto záujmov ochotná spolupracovať aj s Mečiarom“. V takom prípade by bol pokles preferencií nevratný a takmer určite by sa nezastavil na päťpercentnej hranici. Preto je dôležité, aby politici tejto strany nepresviedčali sami seba, že problém, ktorý je, nie je.
Pomocnú ruku im môže podať práve predseda vlády. Doterajší postoj SDKÚ vyplýval zo snahy udržať koalíciu, strana však nikdy nepodporovala zákaz interrupcií. Sú v nej aj liberáli a navyše aj presvedčený odporca interrupcií môže rešpektovať názor 70 percent občanov SR, ktorí podľa prieskumov so zákonným zákazom nesúhlasia. A podporu poklesu počtu interrupcií realizovať iným spôsobom ako zákonom.
Ostatné citlivé septembrové otázky je možné v prípade spoločného postupu celej koalície prekonať. Premiér by si však mal uvedomiť, že nejde o drobné problémy, ktoré koalícii spôsobuje enfant terrible Rusko, ale závažný konflikt, ktorý má dvoch rovnocenných aktérov. Preto by mal včas iniciovať dvojstranné rokovania predsedov ANO a KDH o spôsobe, akým budú v budúcnosti spolupracovať.
Ak takéto rokovania prebehnú vecne, bez hystérie, faulov a vzájomného obviňovania, majú slušnú šancu na úspech. Ale tiež uznanie voličov, pretože urovnanie krízy je múdrym krokom - a múdrosť, na rozdiel od tvrdohlavosti, na ktorej si tak zakladal Jozef Migaš, občanom imponuje.
Beata
Balogová
