cich štátov do ich návrhu príliš nezasahovali, lebo dosiahnuť iný kompromis bude veľmi ťažké. Porada ministrov zahraničných vecí európskej dvadsaťpäťky ukázala, že druhá výzva sa minula účinkom.
Viacerí ministri síce ocenili dokument konventu ako „dobrý základ pre rokovanie medzivládnej konferencie“, ale jedným dychom požiadali, aby sa zriadila pracovná skupina na úrovni expertov, ktorá by pripravila konečný návrh. Fakticky by sa tým začalo rokovanie o zmluve akoby od začiatku. Ďalší ministri zas odmietli stanoviť konkrétny termín, do ktorého by sa mala medzivládna konferencia ukončiť. Pritom diplomati dobre vedia, že tam, kde nie je termín, nie je ani dohoda. Hoci diskusie budú pokračovať a ich výsledok je neistý, isté je, že sa v októbri medzivládne rokovanie o ústavnej zmluve začne. Dovtedy by aj Slovensko malo dospieť k tomu, čo bude presadzovať ako štát a budúci člen únie.
Jediná strana, ktorá má programový koncept na straníckej úrovni hotový, je SDKÚ. Pred desiatimi dňami jej programová konferencia v zásade vyjadrila súhlas s návrhom konventu, teda aj s tým, ako rozdelil právomoci medzi národné štáty a úniu. KDH sa k jasnej pozícii nedopracovalo, lebo podpredseda Figeľ proti návrhu konventu nemal zásadné výhrady, kým podpredseda Palko označil predloženú zmluvu za neprijateľnú. Vyjadrenia predstaviteľov ostatných parlamentných subjektov sú také epizodické, že ich sotva možno považovať za stanovisko strany. Je najvyšší čas, aby sa to zmenilo. Do začiatku medzivládnej konferencie by sa mala na pôde parlamentu odohrať zásadná diskusia o slovenskej pozícii k návrhu ústavnej zmluvy. Aj keď je konferencia medzivládna, premiér a minister zahraničných vecí tam budú reprezentovať stanovisko štátu. A to im môže dať iba uznesenie Národnej rady SR.
