Konanie volieb v jeden deň by bolo podľa politológa Miroslava Kusého z Fakulty sociálnych vied Univerzity Komenského efektívnejšie a lacnejšie. "Problém však bude zvyknúť na to voličov. Bude treba ich o tom dostatočne dôkladne informovať, aby to vzali na vedomie," uviedol pre TASR.
Jednodňové voľby môžu podľa politológa Mareka Rybářa z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského zapríčiniť pokles volebnej účasti. "Čím väčší čas majú ľudia k dispozícii na to, aby mohli voliť, tým viacej ich tam aj reálne chodí," konštatoval. Na druhej strane však touto zmenou podľa neho odpadnú starosti týkajúce sa zabezpečenia odovzdaných hlasovacích lístkov počas noci.
Rozdelením Slovenska na štyri volebné kraje bude volebný systém disproporčnejší v dôsledku prerozdeľovania hlasov, konštatoval Rybář. "Znamená to, že môžu byť väčšie rozdiely pri tom, koľko percent dostane strana vo voľbách a koľko percent kresiel dostane v parlamente. Čím viac je krajov, tým väčšie prerozdeľovanie hlasov môže nastať," vysvetlil. Na Slovensku je podľa neho príliš vysoký počet strán, ktoré sú schopné dostať sa do parlamentu. Navrhovanú zmenu pritom považuje za krok správnym smerom. Väčšina európskych parlamentných demokracií používa podľa neho systém viacerých volebných obvodov, pričom platný slovenský systém je neobvyklým riešením.
Kusý považuje návrh rozdeliť územie Slovenska na štyri volebné kraje za polovičaté riešenie, pretože nebude zodpovedať správnemu členeniu SR. Systém jedného volebného obvodu bol však podľa neho neudržateľný.
Politológovia súhlasia s návrhom, aby sa volieb mohli zúčastniť aj občania SR v zahraničí. "Každý človek, ktorý je občanom SR, by mal mať možnosť rozhodovať vo voľbách bez ohľadu na to, či žije momentálne na Slovensku alebo v zahraničí," uviedol Rybář.
Cieľom povinnej polmiliónovej kaucie je podľa neho sťažiť vznik nových politických strán, prípadne sťažiť prístup nových strán do parlamentu. "Politické strany, ktoré nemajú reálnu šancu získať ani jedno percento hlasov, budú takto vyradené," konštatoval Rybář. Navrhovanú zmenu nepovažuje za diskrimináciu. "Určitá miera existencie takýchto prekážok je len na prospech konsolidácie straníckeho systému," dodal. S týmto názorom sa stotožňuje aj Kusý. Potrebné je podľa neho očistiť "bojové" volebné pole na relevantné politické sily.
Za pozitívnu považujú politológovia aj možnosť komerčných elektronických médií zúčastniť sa predvolebnej kampane. "Nie je dôvod diskriminovať komerčné médiá oproti verejnoprávnym," konštatoval Rybář. Môže to podľa neho prispieť k väčšej informovanosti občanov o kandidátoch a politických stranách.
Podľa odborníkov je zmysluplný aj návrh na zrušenie sedemdňového moratória na publikovanie prieskumov verejnej mienky o preferenciách politických strán.
Terajší zákon si dal podľa Kusého narýchlo "ušiť" Vladimír Mečiar pre vlastné potreby pred voľbami v roku 1998. "Väčšinu ľudí, ktorí sa tým zaoberajú, prekvapilo, že to prešlo ešte aj ďalšie volebné obdobie, napriek tomu, že sa štyri roky vedelo, že sa s tým musí niečo robiť," povedal.
Podľa Rybářa najdôležitejšou otázkou je, či návrh nového volebného zákona je "len iniciatívou jedného z ministrov, alebo či sa nájde širšia zhoda vo vládnej koalícii a v parlamente".
