Verejná moc v demokratických systémoch je založená na delegovaní právomoci voleným reprezentantom občanov. Preto budovanie dôvery vo vzťahoch medzi občanmi a ich zástupcami v parlamente, vláde či územnej samospráve je veľmi podstatné. Občan by mal mať istotu a dôveru, že reprezentanti budú konať v záujme všetkých, respektíve väčšiny občanov, teda že budú chrániť verejný záujem.
Na to, aby bolo pokušenie uprednostniť pri výkone verejnej funkcie súkromné záujmy minimalizované, existuje legislatíva zaoberajúca sa konfliktom záujmov. Čím sú reprezentanti verejnej moci v takýchto zákonoch prísnejší na seba, tým viac dôvery vzbudzujú, že chcú konať v záujme občanov.
Na Slovensku je situácia v tomto smere alarmujúca. Už niekoľko rokov sa relevantné politické strany zhodujú, že platný ústavný zákon o konflikte záujmov je nefunkčný a je potrebná prísnejšia a vymáhateľná úprava. Nielen slovenskí experti, ale aj európski považujú takýto zákon za kľúčové protikorupčné opatrenie. Napriek tomu s tým majú politické strany evidentný problém. A nehrajú s občanom čistú hru. V minulom funkčnom období pripravila pracovná skupina, v ktorej mali zastúpenie všetky parlamentné strany, návrh, s ktorým všetci súhlasili, až kým neprišiel do parlamentu. Potom sa začali vyťahovať rôzne zámienky a nepodporili ho ani tí, ktorí boli pod ním podpísaní ako predkladatelia. Vraj po voľbách to bude jeden z prvých protikorupčných krokov.
Máme nové volebné obdobie, na stole návrh ďalšej pracovnej skupiny, v ktorej boli okrem parlamentných strán zastúpené aj mimovládne organizácie a ZMOS. Opäť panovala zhoda s prísnejším návrhom zákona až dovtedy, kým sa nedostal do parlamentu. A zasa sa vyťahujú zástupné problémy a problémy zrazu v návrhu vidia aj tí, ktorí boli aktívnymi aktérmi práce komisie.
Zdá sa, že politici podceňujú občana a myslia si, že svoju nevôľu prijať tento zákon dobre obalia do snahy o jeho“ zlepšenie“ a „ hľadanie lepších riešení“. Svoju úlohu zohráva aj naťahovanie času. Ale takáto hra sa nedá hrať opakovane. Ak politické strany a ZMOS chceli zákon vylepšiť, mali na to vytvorený priestor - pracovnú skupinu. To, že tam s návrhmi neprišli a chcú ich použiť až teraz, demaskuje ich odmietavú a zdržiavaciu taktiku. Aliancia mimovládnych organizácii Stop konfliktu záujmov osobne listom vyzvala každého poslanca, aby sa vyjadril, či vidí v návrhu, ktorý vzišiel z pracovnej skupiny, problém a pozvala ich na diskusné fórum o týchto návrhoch. Odpovedali iba štyria. O otvorenú diskusiu väčší záujem neprejavili.
Občanovi preto treba pomôcť rozoznať, kto aké záujmy chce obhajovať. Mal by sa dozvedieť, kto ako hlasoval pri tomto teste politickej dôveryhodnosti. O boji proti korupcii a práci v prospech občana totiž nestačí iba hovoriť, zvolávať schôdze parlamentu, ale mať odvahu hlasovať za zákon, ktorý ide proti „súkromným“ záujmom samotných poslancov.
Autor: Daniela ZemanovičováPAVEL NECHALA(Autori pracujú v Transparency International Slovensko)
