, nasvedčuje tomu, že vyšetrovanie vo veci sa môže zmeniť na stíhanie konkrétnej osoby. Čo je určite pokrok, lebo od februára, keď František Mojžiš vypovedal pred príslušníkom odboru obzvlášť závažnej trestnej činnosti a poskytol aj rozhovor týždenníku Plus 7 dní, táto kauza sa príliš nevyvíjala.
Politik Rusko a podnikateľ Mojžiš dlhé mesiace iba opakovali svoje verzie. Podľa Mojžiša „Rusko sa dopustil nie jedného, ale viacerých trestných činov, na to sú doklady“. Podľa Ruska Mojžiš pre svoje tvrdenie „nepredložil jediný dôkaz“. Odpoveď na otázku, ktorý z nich hovorí pravdu, nie je vec vierohodnosti či nedôveryhodnosti jedného alebo druhého, ale konkrétnych zistení a faktov. Predseda ANO vyhlasuje, že Mojžišove tvrdenia vyplývajú z toho, že si chce „zachrániť kožu alebo mu niekto čosi sľúbil za to, že si niečo vymyslí na Ruska“. Často tiež pripomína, že Mojžiš je trestne stíhanou osobou. No aj keby sa preukázalo, že bývalý šéf Drukosu sa dopustil podvodu, vôbec to ešte nedokazuje, že jeho obvinenie je krivé. Rovnako ani Mojžišovo svedectvo by nemali považovať za definitívne a nespochybniteľné potvrdenie Ruskovej viny tí, čo už dávno tvrdia: bývalý majiteľ Markízy vstúpil do politiky, aby si zachránil kožu a všetko, čo vo vládnej koalícii urobil, urobil preto, aby padla vláda alebo aspoň minister vnútra. Teórie o totálnej Mojžišovej nedôveryhodnosti či Ruskovej kriminálnej motivácii sú iba teóriami, ktoré nemožno považovať za relevantné. Dôležité sú a budú iba overené a potvrdené zistenia vyšetrovateľov, prokuratúry alebo až súdu.
Ak Mojžiš nebude mať „úľavy“ vo svojej kauze iba preto, že vyvolal inú kauzu, a Rusko nebude mať „úľavy“ z toho dôvodu, že je predsedom jednej z vládnych strán, tak to bude určite krok k právnemu štátu. V ňom nie je dôležité, kto obviňuje a kto je obvinený, ale či je obvinenie podložené.
