ovažujú rodičky a ženy túžiace po materstve. Vzývajú ju však aj ako patrónku chudobných a ťažko pracujúcich, u nás najmä baníci. Chrámy a kaplnky zasvätené svätej Anne sa preto často vyskytujú pri baniach, napríklad v Banskej Štiavnici a Kremnici. Baníci svoju úctu opierajú o to, že tak ako svätá Anna dala svetu svoj najdrahší poklad Máriu, oni vynášajú na svetlo bohatstvá z lona zeme.
Napriek obľúbenosti týchto svätcov existuje o ich živote len málo faktov. Biblia rodičov Panny Márie vôbec nespomína. Hovoria o nich len cirkvou neprijaté a nezaručené dokumenty. Podľa Protoevanjelia svätého Jakuba bol Joachim veľmi bohatý, ale aj nábožný. Tretinu ziskov z majetku obetoval chrámu, druhú chudobným a z tretej žil. Obaja manželia však trpeli, lebo nemali potomka, čo Židia považovali za Boží trest. Napokon sa Boh nad nimi zmiloval a cez anjela im oznámil, že vypočul ich modlitby. Keď sa im narodila dcéra, mal Joachim 48 rokov a Anna 36, čo sa v tej dobe u východných národov považovalo už za starobu. Svojej dcére dali meno Mária, po hebrejsky Miriam, po slovensky Bohumila. V treťom roku ju slávnostne zasvätili Bohu a odovzdali na výchovu kňazom v chráme.
Meno Joachim je hebrejského pôvodu a znamená “príprava na Pána”. Meno Anna znamená “milosť, láska, modlitba”. Spoločný sviatok rodičov Panny Márie bol zavedený až v 10. storočí, aj to len vo východnej cirkvi, na západ prenikol neskôr. Pre celú západnú cirkev ho určil pápež Gregor XIII. v 16. storočí, a to na 26. júla.
