"Právna úprava interrupcií by mala odrážať našu neznalosť o záhade vzniku života a na druhej strane súcit so ženami, ktoré sa niekedy ocitnú vo veľmi krízovej životnej situácii," konštatoval v exkluzívnom rozhovore pre TASR. Podľa neho by sme mali zohľadniť aj inštinktívny nesúhlas s ukončením nevinnej formy ľudského života, či ho už nazveme embryo, plod alebo nenarodené dieťa.
Prezident Rudolf Schuster 23. júla vetoval novelu tzv. interrupčného zákona. Poslancom odporučil, aby ju pri opätovnom prerokovávaní schválili s ustanovením, ktoré by posunulo účinnosť zákona až po rozhodnutí Ústavného súdu (ÚS) SR. "Je pravdou, že prezident relatívne často využíva svoje oprávnenie veta, čo je v parlamentnej demokracii neštandardné. Má však na to právo," podotkol Lipšic. Nechce však komentovať rozhodnutie hlavy štátu, ktoré sa mu zdá byť na prvý pohľad trochu šalamúnske.
"V prípade, že parlament Schusterovu pripomienku schváli a potom prijme aj celú novelu zákona, prezident by už nemal dôvod zákon nepodpísať," dôvodil. Podľa jeho slov by však zákon mal počkať do rozhodnutia Ústavného súdu SR, pričom parlament môže zákon kedykoľvek následne schváliť, aby nevzniklo legislatívne vákuum.
Lipšic vidí problém aj v komplikovanom systéme adopcií na Slovensku, kde nie sú umožnené ani tzv. anonymné adopcie. "U detí, ktoré majú genetické poruchy, neprichádzajú adopcie do úvahy. Tam je potrebná iná alternatíva, ktorou je starostlivosť štátu. Adopcie sú riešením pre zdravé deti, ktoré by sa inak nenarodili," dodal.
Minister by nemal problém adoptovať si dieťa, no ako sám povedal, momentálne nespĺňa predpoklady, keďže je slobodný. "Záleží to od dvoch ľudí a pre mňa myšlienka adopcie nie je neprijateľná," dodal Lipšic.
