dôsledku inflácie klesla o 55 percent. "Ide o diskrimináciu tejto skupiny vysokoškolsky vzdelaných ľudí," zdôraznil Holčík. Podľa neho problémy majú najmä duchovní, ktorí si založili rodinu a majú malé deti. Za zvýšenie platov je podľa Holčíka aj Gréckokatolícka a Pravoslávna cirkev.
Evanjelici navrhujú, aby štát prispieval na plat jedného duchovného vo výške 80 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takýto návrh predložilo do parlamentu pred rokom aj ministerstvo kultúry. Poslanci však o návrhu vôbec nerokovali a k zákonu sa od vtedy nevrátili. "Je veľká škoda, že tento návrh v parlamente neprešiel," konštatoval Holčík. Podľa neho totiž cirkvi v mnohých oblastiach suplujú úlohu štátu. Starajú sa napríklad o starých, chorých a venujú sa tiež mládeži. Robia aj morálnu osvetu, ktorá v súčasnosti v spoločnosti chýba. "Vláda by v tejto otázke nemala hrať mŕtveho chrobáka," zdôraznil Holčík. Podľa neho už o probléme rokoval generálny biskup ECAV Július Filo s premiérom Mikulášom Dzurindom.
Nástupný plat duchovného po skončení vysokej školy je podľa Ministerstva kultúry 5 080 korún. Plat sa mu zvýši o necelých 600 korún po odrobení troch rokov. K platu môže dostávať ešte hodnostný príplatok vo výške od 200 do 700 korún. Minimálna mzda je pritom tento rok 5570 korún. V roku 2002 bola priemerná mesačná mzda duchovných 8943 korún. Maximálny plat môže získať duchovný po 30 rokoch praxe a musí byť vo funkcii biskupa. Vtedy by výška jeho platu predstavovala 11 030 korún. K tomuto platu mu patrí príplatok za výkon funkcie vo výške od dvoch do piatich tisíc korún. K 31. decembru minulého roka štát prispel cirkvám na mzdy 2960 duchovných sumou 319, 716 milióna korún. Podľa Holčíka sa už počet duchovných výrazne nezvýši.
