Podľa historických prameňov bozk vznikol v starom Grécku. Legendy tvrdia, že to bolo v období, keď bojovníci bývali často na dlhých výpravách a ich ženy si tak nezriedka spestrovali samotu holdovaním plodom boha vína Dionýza. Muži po návrate privoniavali k ústam svojich žien, aby sa presvedčili, či moku nebolo aj navyše. Osvietený rímsky cisár Flavius Valerius Konštantín I. Veľký (275-337) už o bozku hovoril, že je to ušľachtilá záruka predbežnej manželskej zmluvy. Doslova - "Pobozkal si ma, musíš si ma vziať".
Pre objatia a bozky našich prarodičov existoval návod ako ich realizovať. V Dôverníkovi lásky zo začiatku minulého storočia je ponúkaný takýto postup. "Prvou zásadou je, že máš byť vyšší ako dáma, ktorú hodláš pobozkať. Vezmi jej pravú rúčku do svojej a jemne ju pritiahni k sebe. Súčasne zdvihni ľavú ruku cez jej pravé plece a spusť ju šikmo pod jej ľavé rameno. Potom si ju priviň na hruď. Vtedy zakloní hlavu dozadu. Stačí, ak sa trochu nakloníš dopredu, pritlačíš pery na jej pery a bozk bude hotový. Nepočínaj si však pritom hlučne, akoby si naháňal zlodeja, a nevrhni sa na dámu ako vyhladnutý jastrab na prepeličku."
Súčasná príprava na vyjadrenie náklonnosti nebýva taká dôkladná, na verejnosti je raz tolerovaná, inokedy zatracovaná. Svoje si hovoria aj vedci, ktorí spočítali bozky ako stratu času z nášho života a výskumníci opisovali rôzne druhy bozkov rôznych národov. Možno v deň sv. Valentína si nájde uplatnenie aj eskimácke obtretie si nosov, alebo zvyk Polynézanov vytrhávať si navzájom mihalnice či obočie. A rekordérom v zamilovanosti treba pripomenúť, že v minulom roku tri mladé páry z Taiwanu sa dokázali nepretržite bozkávať vyše 24 hodín.
Poslali ste už svojej milej/ svojmu milému valentinsky pozdrav?
Využite valentínky na www.sme.sk/valentin, alebo si prečítajte odoslané "valentínky" na www.sme.sk/valentinky!
