to i napriek tomu, že v tomto období u nás obyčajne panuje ešte pani Zima. Drobné spevavé vtáčatá preto musia pár týždňov počkať, kým sa budú môcť aj zahniezdiť, a tak zachovať pochodeň svojich rodov.
Už naši predkovia, ktorí žili v užšom vzťahu s prírodou, si všimli, že v polovici februára vtáčiky akoby sa vyliečili zo zachrípnutia a čoraz častejšie počuť ich spev. Sú totiž "naprogramované" na pomer medzi svetlou a tmavou fázou dňa. "Vycítia" príchod jari a okolo Valentína, pripadajúceho na 14. februára, sa pomaly prebúdzajú zo zimnej letargie.
Predkovia, ktorí si pozorne všímali dianie v zátišiach prírody počas celého roka a jej nápadné zmeny potom zaznamenávali, vytvorili i vlastný kalendár prírody. Na niektoré nápadnejšie "prírodné javy" stvorili aj príslovia. V jednom z nich sa hovorí: Valent žení vtáčiky a Matej im strúha píšťalky.
