Košice/Brunovce 31. júla (TASR) - Na Slovensku sa udomácňuje nerešpektovanie rozhodnutí Ústavného súdu SR. Hoci ÚS rozhodne v prospech sťažovateľa, v náleze konštatuje porušenie jeho základných práv a prizná mu aj finančnú náhradu nemajetkovej ujmy, povinný subjekt toto rozhodnutie často vedome ignoruje.
Známe sú prípady, keď so zaplatením otáľajú všeobecné súdy, ktoré porušili práva občanov na konanie bez zbytočných prieťahov. Zarážajúci je však prípad úspešného sťažovateľa Juraja Kuklu z obce Brunovce v okrese Nové Mesto nad Váhom, ktorý sa namiesto priznanej stotisícovej náhrady dočkal trestného stíhania, vrátane príkazu na vyšetrenie jeho duševného stavu.
ÚS priznal Kuklovi ešte 3. apríla 2003 jednu z doteraz najvyšších náhrad nemajetkovej ujmy - 100 tisíc Sk ako primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho práv. Dospel totiž k nálezu, že obec Brunovce závažným spôsobom porušila jeho ústavné práva. Napriek viacerým výzvam Kuklovej právnej zástupkyne Zuzany Dlugošovej a zákonnej povinnosti zaplatiť sumu do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu, dodnes sa tak nestalo. Starosta Dušan Močko však niekoľko týždňov po obdržaní nálezu ÚS podal na Kuklu trestné oznámenie za ohováranie. Vďaka iniciatívnemu konaniu vyšetrovateľa z Nového Mesta nad Váhom sa vzápätí začalo aj trestné stíhanie. Paradoxné je, že dôvodom Močkovho pohoršenia bol otvorený list obyvateľom Brunoviec ešte z januára tohto roku, ktorým Kukla po komunálnych voľbách vyjadril svoj názor na dianie v obci a činnosť starostu.
Podľa Kuklu nejde iba o snahu nezaplatiť mu priznanú sumu, ale aj o úmysel zdiskreditovať ho pred verejnosťou, pretože sa opovážil povedať, že "kráľ je nahý" a postavil sa na čelo narastajúcej skupiny občanov, ktorí "už neznesú novú totalitu, vymývanie mozgov, ponižovanie ľudskej dôstojnosti a rozkrádanie ich majetku pod zámienkou samosprávy".
Právna zástupkyňa vyšetrenie duševného stavu svojho klienta považuje za úkon odporujúci zdravému rozumu. Účelom vyšetrenia duševného stavu je totiž posúdenie príčetnosti páchateľa trestného činu a schopnosti chápať zmysel trestného konania. "U pána Kuklu takéto úvahy vôbec nie sú na mieste," konštatovala Dlugošová pre TASR. Ako dodala, ide o "absolútne účelový postup vyšetrovateľa, ktorým sleduje skôr jeho osobné poníženie ako skutočné vyšetrenie veci". Potvrdzuje to aj fakt, že vyšetrovateľ sa namiesto skúmania pravdivosti tvrdení na adresu starostu Brunoviec rozhodol lustrovať daňové priznania Kuklu, čo s predmetom vyšetrovania vôbec nesúvisí. Dlugošová zároveň zdôraznila, že napriek neštandardnému postupu samosprávy obce bude priznanú sumu pre svojho klienta vymáhať prostredníctvom exekúcie.
Nález ÚS v Kuklovom prípade jednoznačne konštatuje, že obec Brunovce nielen flagrantne porušila jeho právo na prístup k informáciám, ale vyše roka mu v rozpore so zákonom a ústavou bránila v uplatňovaní mandátu obecného poslanca. Doslova konštatuje, že obec a jej orgány voči Kuklovi postupovali "s absolútnou ignoranciou hodnôt právneho štátu", keď sa starosta a väčšina obecných poslancov "uzniesla", že napriek evidentnému nároku neschvália nástup Kuklu na uprázdnený poslanecký mandát. Podľa ÚS sa dôvody nesúhlasu uvádzané starostom, respektíve obecným zastupiteľstvom, "javili ako sankcia, uložená sťažovateľovi za jeho kritiku na ich adresu". ÚS pritom upozornil, že orgány obce sa za takýto názor ľahko môžu dostať aj do rozporu s ústavným princípom slobodnej súťaže politických síl, ktorý je základným predpokladom fungovania demokratickej spoločnosti.
