"Konečné rozhodnutie padne až po tom, ako budú známe výsledky rokovaní so zástupcami vlády," konštatoval v rozhovore pre TASR predseda OZPŠaV Ján Gašperan. O ďalšom postupe sa rozhodne 21. augusta.
Odborári žiadajú zabezpečiť riadny chod škôl a rast reálnych platov. Dôležitá je i výsledná podoba kolektívnej dohody na rok 2004, zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone práce vo verejnom záujme a zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri vykonávaní prác vo verejnom záujme. Návrhy uvedených právnych noriem podľa Gašperana nezavádzajú reformy, ale šetria prostriedky štátneho rozpočtu na úkor zamestnancov.
Za prvé pozitívum, ktoré priniesli rokovania s vládou, označil Gašperan to, že tarifné odmeňovanie zamestnancov vysokých škôl (VŠ) zostane zachované. Pracovníci VŠ tak budú i naďalej odmeňovaní podľa zdravotníckej tabuľky. Podpredseda OZPŠaV pre vysoké školy a priamo riadené organizácie Milan Vachula sa však obáva poklesu reálnych miezd. Argumentuje zrušením polovice trinásteho platu a posunutím nárastu miezd zamestnancov verejnej služby.
Mzdy pedagógov sa oddnes zvýšia o päť percent, nepedagogickí zamestnanci dostanú o osem percent viac. V praxi to prinesie nárast tarifných platov učiteľov v rozpätí od 465 do 730 korún. Nepedagogickí pracovníci by mali dostať o 360 až 1040 korún viac.
Priemerná reálna mzda zamestnancov školstva bola v minulom roku 10 934 korún, čo je o 2577 Sk menej ako bola priemerná reálna mzda v národnom hospodárstve v roku 2002. Za štvorročné funkčné obdobie minulej vlády dokonca reálne mzdy v školstve poklesli o dve percentá. Od roku 1990 došlo k poklesu reálnych miezd v rezorte školstva o 20 percent.
