Bratislava 2. augusta (TASR) - Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa (ÚPN) Ján Langoš odmieta akúkoľvek vinu v súvislosti s iniciovaním najväčšej vzbury väzňov v slovenských dejinách, ktorá vypukla v marci roku 1990 v leopoldovskej väznici.
Podľa neho nebolo začaté žiadne konanie ani preskúmavanie z hľadiska trestného práva v komisii. Po novembrových zmenách chodil Langoš do leopoldovského ústavu na výkon trestu so skupinou poslancov, ktorú viedol renomovaný právnik. "Ja som sa neocitol nikdy sám s väzňami tak, aby mohli tvrdiť, že som ich navádzal," vysvetlil Langoš na margo niektorých obvinení zo strany vzbúrencov, že ich mal navádzať. Prípad leopldovskej vzbury považuje za uzavretú vec. "Ja, ako jediný najvýraznejší antikomunista som bol v tej dobe terčom propagandy," spresnil. Fakty o činnosti poslaneckej komisie sú uložené v archíve Slovenskej národnej rady. Komisia pracovala ako kolektív, dodal.
Po návštevách poslaneckej skupiny v roku 1990 vypukla v nápravnovýchovnom ústave v Leopoldove vzbura väzňov. Práve v tomto období si tu svoje tresty odpykávalo vyše tisíc väzňov, z ktorých 210 bolo odsúdených za vraždu, 200 osôb za lúpež a viac ako sto za znásilnenie. Na niektorých odsúdencov sa nevzťahovala januárová amnestia bývalého česko-slovenského prezidenta Václa Havla. Trestanci si chceli svojou revoltou vynútiť úplnú a bezpodmienečnú amnestiu a okamžité prepustenie na slobodu. Rozoberali pritom strechy, zakladali na nich požiar, demolovali zariadenie a rozbíjali inventár ústavu. Vzbura údajne nadrogovaných a podnapitých väzňov, ozbrojených železnými tyčami, zápalnými fľašami, nožmi a žiletkami, bola napokon po zásahu špeciálnych bezpečnostných jednotiek z Prahy potlačená. Výsledky bezprostrednej zrážky medzi políciou a vzbúrencami si vyžiadali život jedného väzňa a 29 zranených spomedzi nich, na druhej strane zranenia, jedného ťažko, a desiatich ľahko z prostredia bezpečnostných jednotiek.
Takmer 80 vzbúrencov postavili pred súd. Boli uznaní za vinných a odsúdení na tresty od dvoch rokov až 15 rokov prípadne na doživotie. Pri procese viacerí väzni tvrdili, že ich k vzbure a podpáleniu Hradu údajne podnietili výroky Jána Langoša z poslaneckej komisie. Oprava a následná rekonštrukcia zdevastovaného objektu leopoldovského Hradu štát stála viac ako 260 miliónov korún.
