Slovensko je dnes de iure jeden volebný obvod, a teda voliči v Bratislave dostávajú rovnakú kandidačnú listinu ako voliči v Košiciach. Táto anomália je ešte zvýraznená minimálnou váhou preferenčných hlasov a nemožnosťou voliť mimo republiky. Obrovskou nevýhodou je, že stranícke centrály vlastne už dopredu určujú zloženie budúceho parlamentu. Volič je degradovaný iba na vloženie jedného papiera do obálky. Nič viac sa od neho nečaká.
Nová koncepcia predložená ministrom Palkom chce riešiť iba to, čo malo platiť už dávno. Preto aj zmeny, ktoré prináša, sú skôr nutnosťou než vymoženosťou. Omnoho väčšiu polemiku ako počet volebných obvodov by mala vyvolať diskusia o zavedení prvkov väčšinového volebného systému, aký sa u nás dnes vyskytuje iba pri prezidentských voľbách. Palkov návrh sa tomuto problému striktne vyhýba a petrifikuje dnešný čisto pomerný systém. Nie náhodou.
Je jasné, že pomerný systém nahráva do kariet stranám typu KDH, ktoré dosahujú percentá stačiace na zasadnutie do parlamentu, ale rozhodujúcu váhu im to automaticky nedáva. Pri prechode na isté prvky väčšinového systému by sa politické spektrum postupne vyčistilo od menších strán a viedlo by k dominantnému postaveniu dvoch veľkých subjektov navzájom v opozícii. Tie by boli dopĺňané malými stranami, ponúkajúcimi evidentne iné alternatívy. Zreteľné to je v Maďarsku, kde je časť jednokomorového parlamentu volená väčšinovo a časť pomerne. Tento spôsob by vyhovoval aj slovenským pomerom, kde by sa stranícke elity pohodlne dostali do parlamentu, a vyhlo by sa tak enormným problémom, ktoré predstavuje návrh Roberta Fica na zavedenie čisto väčšinového systému pre sto poslancov. Ten by nútil stranícke špičky kandidovať tak, aby sa tak vyhli priamemu súboju s niekým rovnako „elitným“ – pretože vyhrať môže iba jeden. Výhodou je však paradoxne to, že aj najmenšie strany – napríklad DS, SDA, OKS – dostanú väčšiu šancu na pretlačenie aspoň jedného mediálne známeho kandidáta, čo je pre nich v pomernom systéme vylúčené.
Neostáva, než dúfať, že nech sa prijme akýkoľvek nový volebný zákon, bude ušetrený od straníckeho pragmatizmu a populizmu a na popredné miesto sa dostane vôľa občanov.
Autor: MICHAL PÁLINKÁS(Autor je študentom Právnickej fakulty Univerzity Karlovej)
