Saktorovi odborári sa vyhrážajú vláde predčasnými voľbami. Podobné aktivity tejto privilegovanej záujmovej skupiny sa už stávajú bežnou súčasťou slovenského politického folklóru. Rovnako bežné je aj ich ignorovanie. Občas síce prejaví s požiadavkami odborárov sympatie niektorá z opozičných strán, býva to však veľmi priehľadné a krátke spojenectvo.
S vládnymi stranami sa však odborári neráčia. Ak predsa len začne niektorá vládna strana odborárom dvoriť, je to príznak vážneho defektu vo fungovaní vládnej koalície. Presne to sa stalo – minulý týždeň si s odbormi zaflirtoval podpredseda ANO Ľubomír Lintner.
Vyhrážky KOZ považuje Lintner za zdvihnutý prst na koalíciu a tvrdí, že tá by mala zvážiť celkový vplyv reforiem na sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľov. Kde bol Lintner v čase, keď vláda prijímala bezcitné opatrenia? Prečo dovolil, aby chybu ministra financií Ivana Mikloša a jeho úradníkov pri zostavovaní štátneho rozpočtu zaplatili občania vo vyšších spotrebných daniach? ANO je rovnako zodpovedná za všetky vládne opatrenia ako ostatné tri koaličné strany. Jej vedenie s nimi súhlasilo na koaličnej rade a vo vláde za ne hlasovali aj jej ministri.
Lintnerovo konanie má zrejme iné dôvody. Koalícia prežíva obdobie vážnej krízy dôvery. Za oponou s mediálne známymi tvárami a lichotivými heslami sa totiž skrýva hodnotové prázdno a pochybné podnikateľské aktivity samoľúbeho predsedu nových občanov Pavla Ruska. Takej strane sa identita hľadá ťažko. Preto sa štylizovala do strážkyne občianskeho charakteru štátu. Ruskovci môžu byť spokojní – preferencie rastú, majú zabezpečené stále miesto na mediálnom výslní. Na proticirkevných náladách urobilo kariéru už veľa politikov. Táto cesta na vrchol moci je však vždy vydláždená hrubou demagógiou a stratou zmyslu pre pravdu.
Pri sledovaní svojich záujmov sa ANO neostýchalo spojiť s opozíciou s plným vedomím, že vážne ohrozí vládnu koalíciu. Za podporu novely interrupčného zákona sa Smeru odvďačila pri hlasovaní o zákone o obchodných reťazcoch. Vládna strana sa účelovo spája s opozíciou, otvára si zadné dvierka u odborárov a zároveň si bez náznaku zahanbenia sadá za spoločný stôl s koaličnými partnermi – to už nie je len nevera z chvíľkovej slabosti, ktorá sa odpúšťa aj v lepších rodinách.
Autor: IVAN RONČÁK(Autor je politológom a publicistom)
