ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Reakcie zástupcov jednotlivých strán boli podľa očakávania rozmanité, čiastočne zamietavé, väčšmi však rozpačité. Premietli sa do nich predstavy tej-ktorej strany o potrebných zmenách vo volebnom zákonodarstve, deklarované pred voľbami 2002, a v prípade koaličných strán najmä spôsob prípravy návrhu (jej vypracovanie bez predbežných konzultácií s koaličnými partnermi). Skúsme sa však pozrieť na pripravenú novelu vecne.
Odstránenie Mečiarových deformácií
Z vecného hľadiska je Vladimírom Palkom predložená novela volebného zákona najlepším návrhom, ktorý vznikol vo volebnej legislatíve na Slovensku po roku 1992.
Zmeny obsiahnuté v nej sú potrebné, plne zdôvodniteľné a v konečnom dôsledku dobré. V nijakom prípade pritom nejde o účelové zmeny na „objednávku“ nejakej strany, ako to bolo v nedávnej minulosti. Ide o komplexný návrh, ktorý by mohol získať širšiu podporu v parlamente (samozrejme, za podmienky, že strany pristúpia k jeho prerokovaniu vecne a nesiahnu - ako to často robia - po notoricky známej metóde politických hier).
Novela účinne odstraňuje deformácie, zanesené do volebných pravidiel Mečiarovou novelou volebného zákona z mája 1998, vytvára vhodné podmienky na zvýšenie miery reprezentatívnosti volebných výsledkov, rozširuje priestor na reálne rozhodovanie občanov o výbere svojich zástupcov v parlamente, zlepšuje úroveň informovanosti voličov a skvalitňuje volebný proces. Zohľadňuje pritom väčšinu kritických pripomienok, ktoré vznášali v minulých rokoch proti existujúcej úprave volebných pravidiel mnohí experti, politici, aktivisti mimovládnych organizácií a médiá.
V minulom volebnom období vtedajšia vládna koalícia nedokázala odstrániť všetky deformácie spôsobené Mečiarovou novelou. S výnimkou parlamentom zrušeného diskriminačného protikoaličného paragrafu a niekoľkých ustanovení, ktoré ústavný súd v marci 1999 označil za protiústavné, zostáva doteraz volebný zákon v podobe, ktorý zanechala po sebe vláda HZDS-ZRS-SNS.
Nezhody v širokej pravo-ľavej vládnej koalícii znemožnili jeho ďalšiu novelizáciu v rokoch 1998 - 2002. Odporcovia novelizácie z radov vtedajších vládnych strán (KDH a SMK) použili v spore s jej iniciátormi (SDKÚ a SDĽ) argument, že novelizácia prichádza neskoro a s malým časovým odstupom pred voľbami. Z tohto hľadiska je terajší Palkov návrh korektný: ocitá sa na stole s dostatočným časovým predstihom pred ďalšími voľbami.
Jeden alebo niekoľko obvodov?
Návrh ponecháva aj naďalej v platnosti pomerný princíp, ktorý najviac prihliada na rozmanitosť sociálnej, etnickej a regionálnej štruktúry slovenskej spoločnosti a vytvára priaznivé podmienky na dosiahnutie dostatočnej reprezentatívnosti volebných výsledkov. Kľúčový význam má pritom návrh na rozčlenenie územia Slovenska na viacero volebných obvodov-krajov (štyri).
V roku 1998 Vladimír Mečiar zrušil štyri volebné kraje a zaviedol jeden volebný obvod, pretože chcel využiť bonus silného lídra, čo by ako „jednotke“ na kandidačnej listine HZDS pomohlo získať väčší počet voličov na celom Slovensku. Príliš sa mu to nepodarilo, ale - možno nechtiac - spôsobil to, že centrály všetkých ostatných strán tým získali prakticky neobmedzenú moc pri nominovaní kandidátov.
Reálny podiel regionálnych straníckych štruktúr na rozhodovaní o výbere kandidátov sa tak znížil na minimum. Prevaha bratislavských a Bratislavou - čiže straníckymi centrálami - „dosadených“ kandidátov znevýhodnila voličov ostatných regiónov. V dnešnom parlamente zastúpenie Bratislavy, podieľajúcej sa na celkovom obyvateľstve Slovenska 8 percentami, predstavuje 37 percent všetkých poslancov. O adekvátnom zastúpení regionálnych záujmov nemôže byť v takejto situácii ani reči. Po schválení Palkovej novely jednotlivé regióny získajú v parlamente primerané zastúpenie, pretože mandáty sa pridelia na základe použitia tzv. krajského volebného čísla.
Návrh na zavedenie viacerých (konkrétne štyroch) volebných obvodov (krajov) je nediskriminačný a nezvýhodňuje nijakú stranu. Samozrejme, dá sa uvažovať o počte volebných krajov. Ponúka sa aj také riešenie, že by počet volebných krajov zodpovedal počtu VÚC. Sociológ Vladimír Krivý urobil prepočet výsledkov parlamentných volieb 2002 na niekoľko volebných obvodov, pracoval pritom s dvoma variantmi 4 a 8 volebných krajov. Vo svojej analýze Krivý uvádza, že „rozdiel medzi oboma uvažovanými možnosťami sa na uvedenom príklade volieb 2002 ukazuje ako minimálny. Pri zachovaní pomerného systému a uvedeného výpočtu rozdelenia mandátov medzi politické strany pravdepodobne ani jedna z možností nezvýhodňuje, ani neznevýhodňuje niektorú politickú stranu, slabo odlišné rozdiely sú skôr náhodné a adresne nezakalkulovateľné“ (pozri tabuľku).
Záver, ku ktorému sa dá dospieť na základe spomínanej analýzy - zavedenie väčšieho počtu volebných obvodov sám osebe nezmení vytvorený pomer síl medzi stranami, celkom určite však povedie k inému zloženiu poslaneckých klubov, s primeranejším zastúpením jednotlivých regiónov.
Preferenčné hlasy, jednodňové voľby…
Pozitívne treba hodnotiť návrh na zvýšenie váhy preferenčných hlasov prostredníctvom zníženia hranice potrebnej na posunutie na kandidačnej listine z 10 na 5 percent. Terajšia kombinácia jedného volebného obvodu a 10-percentnej hranice preferenčných hlasov je výsmechom možnosti preferenčného hlasovania - vo voľbách 2002 sa do parlamentu z tzv. nepostupového miesta „prekrúžkoval“ vďaka preferenčnému hlasovaniu iba jeden-jediný kandidát, Árpád Duka-Zolyomi (SMK). Pri 5-percentnej hranici preferenčných hlasov a zavedení väčšieho počtu volebných krajov bude takých poslancov podstatne viac, čím sa potvrdí posilnenie účasti voličov na výbere svojich zástupcov.
Reprezentatívnosť výsledkov a demokratickosť volebného aktu zvýši účasť na voľbách slovenských občanov v zahraničí, s ktorou počíta návrh novely. Odstráni sa tým do neba volajúci anachronizmus (dnes už pomaly veľká rarita vo svete), keď značná časť občanov je zbavená možnosti uplatniť jedno zo svojich základných práv. Navrhovaný spôsob hlasovania v zahraničí - poštou, nie prostredníctvom hlasovania na ambasádach - vytvorí vhodné podmienky nielen pre tých, čo žijú, pracujú alebo študujú v hlavných mestách cudzích štátov.
K transparentnosti volebného procesu a zníženiu rizika manipulácie (či už administratívnej, alebo mediálnej) by malo prispieť jednodňové hlasovanie. Takáto úprava je príznačná pre väčšinu vyspelých demokratických štátov. Hlasovací čas pritom zostane rovnako dlhý ako doteraz - 15 hodín. Obavy, že by v dôsledku jednodňového hlasovania dramaticky poklesla volebná účasť, nie sú vôbec opodstatnené - na priamych jednodňových voľbách prezidenta sa v roku 1999 zúčastnilo v prvom kole takmer 74 percent a v druhom 75,5 percenta voličov.
Mieru informovanosti občanov nepochybne zlepšia svojou účasťou na volebnej kampani súkromné elektronické médiá, ako to navrhuje novela. Celkom určite tomu pomôže aj zrušenie nezmyselného a voličov urážajúceho týždenného moratória na zverejňovanie výsledkov prieskumov verejnej mienky. Volič má právo vedieť až do poslednej minúty pred hlasovaním, akou podporou disponujú kandidujúce strany.
Volebné kaucie - skôr pro ako kontra
A napokon úprava, ktorá vyvoláva vari najväčšie diskusie - zavedenie volebnej kaucie. Hoci tento návrh je do určitej miery kontroverzný, svojou podstatou je vcelku rozumný. Dosiaľ na Slovensku volebná kaucia absentovala, stranícky systém sa iba formoval a nie všetky strany mali dostatočné organizačné kapacity na to, aby dokázali aj takouto formou preukázať vážnosť svojich zámerov. Od roku 1990 však uplynulo dosť času na to, aby sa politická scéna sprofesionalizovala a jednotlivé strany sa solídne etablovali.
Na voľbách sa aj dnes zúčastňuje množstvo subjektov, o činnosti ktorých predtým ani potom nikto nič nevie. Ide väčšinou o strany fakticky na jednodňové použitie (jedna z takýchto strán mala v roku 2002 veľavravný názov „Béčko“, medzi zúčastnenými ministraničkami by sa však dali nájsť aj „céčkari“ a „déčkari“).
Doterajšou prekážkou proti nadmiernej fragmentarizácii politickej scény bola hranica na vstup do NR SR (Palkov návrh počíta so zachovaním jej terajšej podoby - 5 percent pre samostatne kandidujúcu stranu, 7 percent pre dvoj- a trojkoalíciu a 10 percent pre štvor- a viacčlennú koalíciu), ako aj 3-percentná hranica na získanie štátneho príspevku na úhradu volebných nákladov. Palkova novela k tomu pridáva ešte jeden prvok - volebnú kauciu, ktorá prepadne v prospech štátu, ak strana získa menej ako 2 percentá hlasov.
Rovnosť šancí nepochybne musí byť zachovaná, preto je namieste otázka o primeranosti výšky kaucie. Ak však politický subjekt nie je schopný zložiť volebnú kauciu v obave, že nedosiahne ani 2 percentá hlasov, je namieste aj otázka, nakoľko sú vážne jeho zámery zúčastniť sa na moci. Ani pred takýmto subjektom sa pritom nezatvárajú možnosti účasti na voľbách - napríklad v koalícii s inou, silnejšou stranou.
Ak napokon parlament zavedenie volebnej kaucie schváli, na voľbách sa určite zúčastní menej „volebných podnikateľov“ (alebo skôr podnikavcov), zisk ktorých často nedosahuje ani počet hlasov potrebných na registráciu strany na účasť na voľbách.
Čo je dnes najviac potrebné pri odštartovanej diskusii o novelizácii zákona o voľbách do NR SR, je pokojný tón, rozvaha, vecná argumentácia a vnútorné nastavenie na dohodu. Horšou možnosťou by bol voľný priechod úzkoprsému straníckemu politikárčeniu, nezdravé pozičné hry, a v konečnom dôsledku ponechanie v platnosti terajšej úpravy volebných pravidiel, ktorá je poznačená viacerými preukázateľnými nedostatkami.
Rozdelenie mandátov v NR SR na základe výsledkov volieb 2002
HZDS SDKÚ Smer SMK KDH ANO KSS Spolu
Výpočet pre 8 obvodov 37 28 25 20 15 14 11 150
Výpočet pre 4 obvody 36 28 25 20 15 15 11 150
Jeden obvod
(výsledky volieb 2002) 36 28 25 20 15 15 11 150
Zdroj: Vladimír Krivý, sociológ SAV
Autor: Grigorij Mesežnikov(Autor je politológom a prezidentom Inštitútu
Beata
Balogová
