ktorí hľadia prezieravo vpred a snažia sa politiku KDH zreálniť vzhľadom na celkovú politickú klímu v spoločnosti.)
To, že ANO vystupuje proti tejto zmluve, je absolútne prirodzené už z jej liberálnej orientácie. Nie je na tom nič čudné. Čudné môže byť v podstate len to, že je jedinou stranou, ktorá sa snaží postup KDH spochybniť. Koaličné dohody sú jedna vec, a „ideologické“ presadzovanie náboženskej výučby na školách už predsa neznamená len zásah koncepčný, ale principiálne „ideologický“. Ak prihliadneme na nedávnu vehementnú kampaň KDH proti výučbe jogy, nemožno pochybovať o „ideologizácii“.
Pochopiteľne, KDH je stranou kresťanskou a je v jej záujme presadzovať kresťanstvo. Skôr sa mi javia sporné postupy, ktorými kresťanskú pozíciu háji. V tomto svetle je len pochopiteľné, že občania – nekresťania sa pridávajú na stranu politikov ANO – odhliadnuc od pozadia strany.
Nemožno poprieť úspechy KDH zastupované ministrami Lipšicom a Palkom. V tejto reálnej politike KDH urobilo veľa práce, preto si presadzovaním zmluvy s Vatikánom môže dlhodobo spôsobovať sama problémy, ktorými zatieni úspechy strany ako celku.
KDH si asi neuvedomuje, že dôsledky, aké vyvoláva jeho politika na koaličnej scéne, nepriamo spôsobujú oslabovanie koruny. Oslabovanie koruny KDH v programe nemalo, ale neustálym narúšaním koaličnej stability narúša ekonomickú stabilitu, čo má dosah aj na jej voličov aj na ostatných občanov.
Ako sa v tomto chaose má orientovať nekresťan, ktorý platí dane rovnako ako kresťania? Bude ako súčasť minority neustále zatlačovaný dominantným postavením kresťanov? Šesťdesiatosem miliónov korún nie je málo. Minimalizácia vplyvu štátu na ekonomický sektor a rovná daň je krokom veľmi správnym, ale na pozadí takýchto výdavkov na návštevu pápeža stráca reálny obsah.
Ak má mať raz odluka cirkvi a štátu reálny obsah – a v mnohých štátoch západnej Európy táto odluka úspešne prebehla – potom nie je možné prehliadať zásadnú, pomalú, ale o to účinnejšiu klerikalizáciu Slovenska. Európa ide opačným smerom. Je pochopiteľné, že Slovensko sa potrebuje stabilizovať ako jasná demokracia a nik nemôže spochybňovať práva majoritnej kresťanskej väčšiny. Kto však presadzuje práva väčšiny na úkor menšín, nezaslúži si niesť v názve meno demokratický.
Liberálna časť politického spektra v Európe presadzuje dlhodobo rešpekt k právam menšín akejkoľvek politickej a náboženskej orientácie, pokiaľ neporušuje zákony a nepresadzuje násilie. Pomalé a tiché klerikalizovanie Slovenska znamená, že liberálna časť politického spektra tu buď neexistuje – s výnimkou ANO – alebo jej je to jednoducho jedno. Spolupráca v rámci vládnej koalície bude problematická aj naďalej a je prirodzené, že politická scéna sa začína diferencovať práve na pozadí sporov okolo interrupčného zákona, pretože tieto témy hýbu politickým spektrom aj v stabilnejších demokraciách.
Smutné na diferenciácii slovenského politického spektra je len to, že prebieha už takmer 14 rokov a k zásadnejšej stabilizácii nedošlo.
Autor: TIBOR KROMPASKÝ(Autor je študentom filozofie na Univerzite Komenského v Bratislave)
