j moci bez Pavla Ruska. Ani jedno, ani druhé však nie je také jednoznačné.
Mikuláš Dzurinda síce menovite vyzval predsedu ANO, aby si vybral, či chce zostať vo vládnej koalícii, alebo z nej odísť, ale v spravodajskej televízii povedal, že v otázke, ktorá je jadrom sporu, je vlastne na strane Ruska, iba to predseda ANO nechápe. Pokiaľ ide o umelé prerušenie tehotenstva, tak si Dzurinda želá to isté čo Rusko: „Mali by sme udržať súčasný stav.“ Jediný rozdiel je, že premiér sa zaň chce zasadiť až po rozhodnutí Ústavného súdu. Predseda SDKÚ povedal: „Je tu veľké nedorozumenie zo strany pána Ruska. Ja hovorím presne to isté čo on. Nikto nemá právo meniť súčasný stav. A ak je potrebné opraviť zákon, aby sme udržali súčasný stav, tak ho opravme, ale kvalifikovane, na základe toho, čo vyriekne Ústavný súd 4. septembra…“ Inými slovami, ak sa parlament bude zaoberať novelou interrupčného zákona až po rozhodnutí Ústavného súdu, KDH už nemusí mať pocit, že premiér je na jeho strane.
Čo sa týka druhej témy, o alternatíve vlády bez Ruska sa ľahko iba hovorí. Predstava, že tri vládne strany „odídu“ ANO, ale väčšina poslancov z jej klubu zostane s nimi, je naivná. Aj keby sa Tkáčova únia rozhodla, že vládu ticho podrží, nemá dosť poslancov, aby ju udržala. K možnosti, že HZDS podporí vládu SDKÚ, SMK a KDH, sa predseda Mečiar už vyjadril: „Lámalo by nás to vo vnútri, medzi našimi členmi i voličmi. Ničilo by nás to politicky… Má sa ĽS-HZDS v záujme tejto trojky sebazničiť a sebaobetovať? Prečo?“ Odpoveď „preto“, ktorá by uspokojila Mečiara, by zas politicky ničila tých, čo by mu ju dali. KSS a Smer sú mimo úvahy.
Z tohto prehľadu vyplýva, že je rozdiel, či sa politik na rôzne alternatívy pripravuje, alebo či ich pripravuje. Zodpovedný politik niektoré alternatívy pripravovať nemôže.
Beata
Balogová
