Ak cirkev oficálne vyhlási, že vajce je sliepkou od počatia, časť katolíkov začne tento názor automaticky a nekriticky obhajovať. Súčasťou katolíckej výchovy (ktorá by sa podľa pripravovanej zmluvy s Vatikánom mala učiť už v materských školách) je totiž postulát, že táto cirkev je zástupcom Boha na Zemi.
Pre človeka, ktorý je v tomto duchu vychovávaný už od útleho detstva, sa tak povinnosť poslúchať príkazy cirkvi môže stať nespochybniteľným imperatívom dávno predtým, než dorastie natoľko, aby ho mohol kriticky zvážiť. Na druhej strane, každý má právo veriť, že práve tá „jeho“ cirkev je tá pravá a na základe vlastného rozhodnutia sa podriaďovať jej príkazom. Podvedomé presvedčenie, že protiviť sa cirkvi znamená protiviť sa Bohu však spôsobuje, že časť veriacich jednoducho nie je schopná zmysluplne diskutovať o cirkevných stanoviskách. Takáto diskusia totiž predpokladá na obidvoch stranách schopnosť meniť na základe argumentov oponenta svoj postoj, čo v ich prípade nie je možné.
Pekným príkladom je diskusia o interrupciách - veriaci nediskutujú, ale vymýšľajú nekorektné logické konštrukcie na podporu názoru, ktorý majú vopred daný. Je možné s nimi súhlasiť alebo ich odmietnuť, nemá však absolútne žiadny zmysel s nimi diskutovať. Diskusia však v skutočnosti nie je nevyhnutná - pokiaľ sa jedna zo strán sporu nebude snažiť vnútiť druhej svoj názor pomocou zákona, môže si jednoducho každý myslieť svoje.
Druhou skupinou obhajcov zákazu interrupcií sú „moralizujúci intelektuáli“, s ktorými sa diskutovať dá. Niektorí z nich však očividne zastávajú svoje stanovisko ľahkovážne, najmä pre pozitívne pocity, ktoré získavajú pri predstave vlastnej morálnej prevahy nad interrupčnými „hriešnicami“. Využívajú pri tom fakt, že sami nenesú žiadnu zodpovednosť. Ak napríklad pätnásťročné dievča otehotnie v rámci letného vzplanutia s tridsaťročným vagabundom, ktorému doživotná nezamestnanosť pozerá z očí, „moralizujúci intelektuál“ nemá problém vyhlásiť, že si za to môže sama a dieťa musí donosiť. Ale ak sa to stane jeho vlastnej dcére, nastane skúška realitou - dievča definitívne príde o tínedžerské roky, bude mať problém absolvovať strednú školu, oproti rovesníčkam bude hendikepované pri hľadaní životného partnera atď.
Väčšina verejnosti vníma problém práve cez jeho praktickú stránku. Dieťa, ak má dostať všetko, čo pre svoj zdravý vývin potrebuje, vyžaduje značné finančné a emocionálne investície ako aj kompletnú zmenu životného štýlu. Nie každý si to môže dovoliť a ani antikoncepcia nedokáže vo všetkých prípadoch zabrániť neželanému otehotneniu. Poslednú možnosť ako sa dieťaťu vyhnúť, sa však výrazne minoritná skupina občanov snaží na základe veľmi diskutabilných argumentov všetkým zakázať.
Životná úroveň na Slovensku však zďaleka nedospela do štádia, keď sú pre občanov filozofické špekulácie rovnako významné ako praktické dôvody - a klesajúce preferencie KDH sú toho najlepším dôkazom. V ich prospech sa obetovala aj SDKÚ, ktorá samovražedný postoj kresťanských demokratov obhajuje tak obetavo, že už stihla stratiť takmer tretinu voličov.
Napriek tomu sú slová Pavla Ruska o tom, že by predčasné voľby mohli zmeniť pomery NR SR k lepšiemu (rozumej: pre ANO) ilúziou. Je možné, že KDH by sa do budúceho parlamentu nedostalo a posilnil by sa Smer. Pribudli by však noví hráči - takmer určite napríklad SNS. Naviac je veľmi otázne, či by ANO dokázala uhrať podobný výsledok ako v roku 2002. Aktuálne majú síce vysoké preferencie, tie však môžu v prípade zmeny postoja SDKÚ k náboženským požiadavkám KDH veľmi rýchlo klesnúť - elektorát ANO je pravdepodobne veľmi nestály. ANO sa naviac priamo podieľala na nepopulárnych opatreniach vlády, napríklad spoľahlivo voličoodpudivé reformy zdravotníctva robí ešte stále Rudolf Zajac.
Beata
Balogová
