u medzi HZDS a trojicou vládnych strán. Lenže premiér jednoducho nemôže spolupracovať s HZDS, ak chce aj v budúcom volebnom období sedieť v parlamente.
Antimečiarizmus je jednou z najtypickejších vlastností voliča SDKÚ - inak povedané, ľudia nevolili Dzurindu z lásky k jeho strane, ale práve preto, aby sa Mečiar k moci nedostal. S výnimkou proamerických postojov bol antimečiarizmus jednou z mála jednoznačne identifikovateľných charakteristík profilujúcich SDKÚ. Ak strana sklame voličov práve vo veci, ktorá ju podstatným spôsobom definuje, končí.
Napríklad SDĽ si dlhodobo vytvárala imidž strany bojujúcej za „obyčajných ľudí“. Keď sa potom podieľala na nevyhnutných pravicových reformách, namiesto toho, aby vysvetlila, prečo sú v záujme „obyčajných ľudí“, nadávala na vlastných ministrov (ktorých však napriek tomu až do poslednej chvíle neodvolala). „Obyčajní ľudia“ teda logicky usúdili, že SDĽ viac ako na nich záleží na dobrých postoch v štátnych podnikoch a všetky reči o ochrane chudobných, ktoré v ostatných desiatich rokoch vyprodukovala, boli prázdnymi frázami. Ak voliči SDKÚ usúdia, že všetky minulé vyhlásenia Dzurindu o HZDS boli len planými rečami, odídu a nijakým spôsobom sa ich neskôr nepodarí získať späť.
Nerozumné bolo tiež jednoznačné prihlásenie sa k náboženskej politike KDH. Tvrdohlavý postoj kresťanských demokratov pomáha len jedinej osobe - Pavlovi Ruskovi. ANO, ktorá ešte na jar v dôsledku reformy zdravotníctva klesala tempom, ktoré ju mohlo pochovať, už mesiace preferenčne posilňuje. Naviac, pokiaľ je koaličná kríza nerozmotateľne prepletená s náboženskými požiadavkami KDH, je Rusko nezraniteľný. Je to predsa on, ktorý chráni väčšinu občanov pred kresťanskými demokratmi. Akákoľvek aféra potom môže byť vnímaná ako účelový útok na jeho osobu.
Čím dlhšie bude tento stav trvať, tým viac sa posilní postavenie ANO a Ruska a oslabí KDH a SDKÚ. Ak sa tento jeho boj potiahne ešte niekoľko mesiacov, definitívne a dramaticky sa zmení voličská podpora jednotlivých aktérov sporu. Naopak, ak by ostatné tri strany Ruskovi ustúpili, stratil by kľúčovú agendu. Napriek dramatickým vyjadreniam KDH nejde o nijaké veľké ústupky - ohľadom interrupcií sa v praxi de facto aj tak nič nezmení a rozsah úprav zmluvy s Vatikánom nemusí byť radikálny. Dôležité je, že by sa ukázalo, o čom je koaličná kríza v skutočnosti - ak by napriek ústupkom pokračovala, bolo by jasné, že náboženské otázky boli len zástupným problémom.
Spoluvláda s HZDS znamená s 99-percentnou pravdepodobnosťou koniec SDKÚ v tomto volebnom období. Najhoršie na tom je, že o tom premiér podľa všetkého vie, a napriek tomu sa vyjadril tak, ako sa vyjadril. Ak to nemyslel vážne a chcel len postrašiť Pavla Ruska, tak poriadne šliapol vedľa, nahneval vlastných voličov a Rusko sa očividne nenaľakal.
Ak svoje slová skutočne chápal ako ruku podanú HZDS, tak už v duchu zrejme obetoval vlastnú stranu.
