Európsky parlament schválil rezolúciu o Slovensku. Vyzdvihuje v nej pokrok, ktorý sme dosiahli, na druhej strane však poukazuje na niektoré nedostatky. O rozhovor sme požiadali štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a hlavného vyjednávača pri Európskej únii JÁNA FIGEĽA.
V rezolúcii prešiel aj pozmeňovací návrh, v ktorom europarlament vyjadril poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo prijať územnosprávne členenie, ktoré by rešpektovalo maďarskú menšinu.
„Tento signál je skôr o tom, že reforma verejnej správy by mala zaručovať práva aj pre národnostné menšiny. Ako politický reprezentant si myslím, že pôvodná verzia zákona o dvanástich územných celkoch navrhovaná vládou bola pre krajinu vyváženejšia. Schválená verzia ôsmich celkov vytvára veľké a chudobné stredné a východné kraje a malé a bohaté na Západe. Pri takomto členení sa budú ťažšie odstraňovať nerovnomernosti vývoja. Považujem ho však za politický výsledok parlamentu a rešpektujem ho.“
Nedá sa tam nič zmeniť?
„Asi tak.“
V rezolúcii sa ďalej uvádza, že Slovensko je tranzitnou krajinou na obchod so ženami, detskou pornografiou, prostitúciou a sexturizmom. Vyzýva vládu na prijatie tvrdších opatrení. Vicepremiérka pre eurointegráciu Mária Kadlečíková s takouto formuláciou nesúhlasí, ako ju vnímate vy?
„Slovensko nie je charakteristickým prípadom, ale tento druh organizovanej trestnej činnosti je typický v celom regióne strednej a východnej Európy, pričom cieľovými štátmi sú členské štáty únie. To je výzva pre všetky kandidujúce krajiny, i keď naša krajina tu iba zapadá do stredo– a východoeurópskeho priestoru. Schengenské záležitosti budú veľmi zložité nielen pri rokovaniach, ale aj pri realizácii. Práve organizovaný zločin a javy s ním súvisiace, ako ilegálna migrácia či čierna práca, budú mať veľký vplyv na podporu alebo nepodporu rozšírenia únie.“
Prostitúcia ani sexturizmus sa predtým v súvislosti s nami nespomínali. Brusel viac hovoril o Rumunsku a Bulharsku.
„Zrejme to súvisí s čerstvými prípadmi, ktoré sa vyskytli v poslednom čase napríklad v Taliansku, prípadne s ilegálnym prisťahovalectvom vo Veľkej Británii. To vyvolalo znepokojenie. Rozširovanie sa z pohľadu EÚ približuje a stále bude narážať na ďalšie a ďalšie citlivé otázky, ktoré priniesie buď život, alebo politické strany. Niekedy sa možno iba pomenúvajú prekážky, aby sa poukázalo na to, že rozšírenie môže priniesť problémy a netreba sa ponáhľať. Berme to ako realitu, že organizovaný zločin nachádza nové formy a musíme byť pripravení na spoluprácu.“
Predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok vyjadril obavy pred návratom bývalých vládnych strán k moci na Slovensku. Brok sa obáva, že sa Slovensko vráti do minulosti, keď pre neplnenie politických kritérií vypadlo z prvého kola rokovaní o vstupe do EÚ.
„Je to pohľad zvonku, ktorý je legitímny. Bratislava bola za minulej vlády izolovaná od eurointegračného prúdu a ako jediná nespĺňala politické kritériá. Tento signál na jednej strane oceňuje dosiahnuté výsledky a vyjadruje dôveru k ich pokračovaniu, na druhej strane je však výzvou. Znamená, že pri sústavnom úsilí, stabilite a kontinuite máme šancu a podporu na vstup. Koalíciu vyzýva, aby udržiavala stabilitu, a opozíciu, aby hľadala dôveru, ktorú stratila svojím konaním v minulosti. To môže napraviť len dôveryhodnou zmenou postojov v praktickej oblasti, ako je napríklad schvaľovanie zákonov. Ak by sa nič nezmenilo, tak je to jasná cesta k sebadiskvalifikácii.“
V súčasnosti si nikto netrúfne odhadnúť, čo sa stane po voľbách, kto sa s kým zosobáši. Môže sa predsa stať, že KDH pôjde do koalície s HZDS.
„Od septembra do septembra je čas na vážnu kontinuálnu robotu a nie na špekulácie.“
JURAJ TOMAGA
