Spôsob, akým aliancia vznikla, je známy. Azda len toľko, že nebol na Slovensku až takou raritou: v parlamente sú dnes iba dve strany, ktoré drží pohromade spoločné videnie sveta: KDH a komunisti. Všetky ostatné vznikli mocensko-technickými prostriedkami, rozpadmi, štiepením a zlučovaním. Ešte i SMK vznikla prevalcovaním občianskych demokratov Lászlóa Nagya a dosiaľ neukončenými bojmi frakcií, ktoré si raz budú musieť vyjasniť, či je maďarská národnosť jednotiacou politickou ideou. Suma sumárum, ANO vznikla ako slovensky-štandardná strana, ktorá svojim členom sľubuje prístup k moci. Liberalizmom sa tu už oháňal kdekto, a aliancia si musela nájsť nejakú značku - prečo nie liberálnu? Lenže teraz, keď bola fundamentalizmom KDH a alibizmom ostatných členov koalície vmanévrovaná do pozície ozajstnej predstaviteľky ľudí s menej rigidným videním sveta, začína sa rúcať ako domček z karát. Rúca sa, pretože o liberalizmus väčšine v ANO nikdy nešlo. Ruskove ťažkosti s vyšetrovaniami sú už len poslednou kvapkou: tí, čo chceli prístup k moci, ho už majú, a môžu si ho udržať aj za pomoci ostatných vládnych strán (najširšie otvorenú náruč má tradične Dzurindova SDKÚ) a tí, ktorým išlo o ekonomické pôvaby politiky, sa asi čoskoro vydajú Bérešovou cestou.
Môže teda Rusko ešte zachrániť ANO? Môže, ak ju opäť „zoštandardní“. Ak prestane mávať zástavou, ktorá znepokojuje nielen koaličných partnerov, ale aj jeho vlastných ľudí, jeho strana zostane vo vláde aj napriek tvrdým slovám, ktoré stihli za posledný polrok zaznieť. Lenže ak týmto spôsobom zachráni stranu, kto bude chrániť ľudí, ktorých mala zastupovať? ANO sa môže zachrániť ešte inak: častejším spoločným stravovaním Ruska s Robertom Ficom a akceptovaním takých vychýrených liberálov, akými sú Ladislav Polka či Gustáv Krajči. Lenže to už potom bude úplne iná rozprávka - tá súčasná má zlý koniec, túto druhú by bolo zle čo i len čítať.
