dne nakladať. "Nemohla ho predávať a ani dávať do zálohu," zdôraznila Závacká. Podľa nej si musela cirkev kedysi každú operáciu s majetkom nechať schváliť panovníkom. Cirkev ako celok podľa Závackej nebola nikdy právnickou osobou. Skutočnú subjektivitu mali len biskupstvá, farnosti alebo kláštory.
Závacká si myslí, že cirkev dostala do vlastníctva po prvý raz majetok až zákonom o zmiernení niektorých krívd cirkvám a náboženským spoločnostiam v roku 1993. Dostala majetky, ktoré neboli nikdy jej vlastníctvom a mala ich len v užívaní. Závacká kritizuje aj fakt, že cirkvi nemuseli dokazovať svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Zároveň odmieta tvrdenia, že dôkazom vlastníctva majetku je jeho zapísanie v pozemkových knihách. "Zo zápisov vlastníctvo nevyplýva," tvrdí Závacká. Podľa nej ani ľudové školy pôvodne cirkvi nepatrili a preto sa nedá povedať, že boli cirkvi odobraté. Do bezplatného užívania dostala cirkev ľudové školy zo zákona v roku 1940, zdôraznila.
