Tváre slovenského liberalizmu a konzervativizmu? ILUSTRAČNÉ FOTO TASR - IVAN MAJERSKÝ
Minister vnútra Palko sa pred časom vo svojom prejave na sneme KDH zaoberal akýmsi neekonomickým liberalizmom a jeho hodnotovým ponímaním, ktoré si prisvojili socialisti a následne boli nazvaní ľavicovými liberálmi. Zaujímavé tvrdenie, no napriek súhlasu s názorom pána Matúša Petríka z Inštitútu pre slobodnú spoločnosť, že ľavicový liberalizmus je pojmový nezmysel (SME 23. 6.) - i keď v odbornej literatúre som sa stretol i s týmto tvrdením - pokúsil by som sa toto slovné spojenie nebrať príliš exaktne a aplikovať ho na našu politickú scénu.
Na Slovensku sa prvé kroky k liberalizmu spájajú so zmenšovaním vplyvu na trhový mechanizmus. Je to síce pekné, ale vidím tu istý rozpor v pojmovom chápaní. Ak by štát uvoľnil určité percento regulácií, odbúral niekoľko bariér či znížil mieru prerozdeľovania, trh by síce získal väčšiu slobodu, ale nestal by sa liberálnym. No štát (pravdepodobne s pseudopravicovou vládou) by kroky k jeho dosiahnutiu nazval liberálnymi a trh liberálnejším. A tým by sa dopustil relativizácie pojmu - zjavne ľavicovej, keďže táto aplikácia by sa dala uplatniť na trhu akéhokoľvek charakteru.
Liberalizmus v hospodárstve môžeme veľmi zjednodušene chápať dvojako: buď povoľuje vstup štátu do trhového systému, ale len do určitej miery pod zámienkou zachovania slobody či rovnosti možností (napríklad zachovanie konkurencie - protimonopolný úrad), alebo ho nepovoľuje (pravda, ak zdaňovanie chápeme ako prvok, ktorý s ním v rozpore nie je). Liberalizmus v demokracii môže za istých okolností priniesť obe možnosti. Uznávam, že všeobecné zákony hospodárskej výmeny majú tlmiť bezbrehý individualizmus a kontrolovať podnikateľskú aktivitu, preto druhý spôsob vynechám. No v prvom prípade je nevyhnutné konkrétne určenie štátneho vplyvu, aby sme predišli nebezpečnej relativizácii. Štát by mal možnosť zasahovať obojsmerne, následkom čoho môžu byť prijímané zákony ľavicovejšie, ale i zákony opačného smerovania - v mene liberalizmu. A prečo takýto (ne)liberalizmus nenazvať rovno ľavicovým.
Nedávno liberáli (ANO) podporili návrh zákona o obchodných reťazcoch, ktorého zámerom je obmedzovanie slobody foriem dohôd medzi dodávateľmi a obchodnými reťazcami. Každé administratívne úsilie by malo obšťastňovať čo najväčšie množstvo ľudí. No dodatočné prijatie zákona riešiaceho mravný problém konkrétnej situácie na trhu poukazuje buď na chybný legislatívny systém nepodporujúci liberalizáciu hospodárstva, alebo na nepoctivosť jeho predkladateľov, ktorí akosi pozabudli na spotrebiteľa ako najdôležitejšiu súčasť trhu. Navyše, ak ho podporia liberáli, ktorí by mali rozvíjať slobodu ekonomických činností. Preto prijatý zákon beriem aj ako výsledok ľavicového liberalizmu z dielne ANO.
Na ľavicové tendencie ANO však poukazuje aj iný argument. Liberalizmus sa neustále formuje a pri viacčlennej koalícii musí byť spomínaný rámec štátneho pôsobenia dostatočne široký, aby koalícia bola životaschopná. Keďže ostatné strany nie sú klasicky či ortodoxne liberálne, ale majú tendenciu ísť vľavo, rámec sa automaticky rozťahuje. Tým sa zväčšuje možnosť vplyvu lobistických skupín, či už bezohľadných individualistov, alebo filantropických socialistov. Preto ma príjem zákona v spolupráci s ľavicovým Smerom neprekvapuje. Jeho podporu by som však očakával od inej strany z radov koalície.
ANO i Smer vznikali neurčito, nemali ujasnené politické smerovanie, no časom obe zisťujú, že ak si chcú zvýšiť preferencie, iná cesta ako doľava im úspech neprinesie. No a tvrdenie pána Ruska, že v krajinách Európskej únie je spájanie sa liberálov s ľavicovými stranami bežnejšie ako s pravicovými, iba potvrdzuje jeho zámerné nepochopenie pojmu.
Socializmus a liberalizmus sú dva vzájomne nezlučiteľné smery, kde prvý podnecuje druhý k relativizácii takej blízkej ľavicovým stranám.
Autor: IGOR ELIÁŠ(Autor je členom OKS)
Beata
Balogová
