Najhoršie veci o Gabrielovi Palackovi totiž povedali oni.
Autorom vyjadrenia, že Palacka s Ľudovítom Černákom z vlády odišli, „lebo nedokázali vyvrátiť podozrenie“, je samotný Mikuláš Dzurinda. Povedal to v televíznej debate o klientelizme a korupcii v novembri 1999. Nie je známe, že by pán Palacka za tento výrok svojho priateľa a straníckeho šéfa žaloval. Ak môže povedať, že Gabriel Palacka nevyvrátil podozrenie pán premiér, tak to môžu opakovať aj médiá. Ani ďalšie „ohováračské“ tvrdenie, že pre výsledok miliardového železničného tendra malo byť rozhodujúce, ako „berie vec“ Gabo, nepochádza od politického či mediálneho nepriateľa, ale od straníckeho kolegu Petra Kresánka. Za vetu „Gabo berie vec alternatívne, podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“, chcel pôvodne pán Palacka kolegu Kresánka žalovať. Aspoň to tak avizoval v júni minulého roku. Keďže doteraz nie je o žalobe nič známe, zrejme zostalo iba pri avíze. Ak za svoj výrok nebol žalovaný pán Kresánek, prečo by mali byť žalované médiá reprodukujúce jeho obsah a dôsledky?
Médiá, ktoré uverejnili prepis ilegálne nahraného rozhovoru podnikateľa Badžgoňa s Palackom (zaujímal sa, či sa ozval istý Horák zo Švajčiarska a či „to“ prešlo účtom do Union bank od Switzerland), zaregistrovali, že sa exministrovi zrejme darí, ak býva v byte za 7 miliónov Sk. Preto ich zaujíma, prečo taký úspešný človek má záujem o verejnú službu na úrovni referenta. Ale to nie je najdôležitejšie. Podstatné je, čo skonštatovala Daniela Zemanovičová z Transparency Intenational Slovensko: Ľudia, ktorí boli vo vysokých funkciách a museli z nich pre závažné podozrenie odísť, a toto podozrenie nebolo vyvrátené, nemali by sa vracať do verejného sektora. Ak sa vracajú, tak im žiadne žaloby na médiá nepomôžu.
Beata
Balogová
