Na poslednej tlačovke podal predseda KSS unikátny výkon. Jozef Ševc obhajoval vpád okupačných vojsk do Československa a ospravedlnil sa všetkým, ktorí po ňom utrpeli príkoria. V dôsledku toho, čo obhajoval, by sa jeho výrokmi mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní. Za to, že sa ospravedlnil, sa ním môžu zaoberať jeho spolustraníci.
Podľa Ševca „príchod vojsk Varšavskej zmluvy zastavil proces smerujúci k pádu socializmu“. Predseda KSS dal najavo, že „proces smerujúci k pádu socializmu“ bolo potrebné zastaviť. Na rozdiel od svojho svokra Biľaka, ktorý ho zastavoval pozvaním okupačnej armády, on by uprednostnil „konsolidáciu razantnejšími prostriedkami“ domácimi. O okupačnom režime, ktorý sa tu po intervencii vytvoril a ktorý preukázateľne porušoval ľudské a politické práva občanov, predseda Ševc hovoril ako o socializme. Nielen podľa politického programu KSS, ale aj podľa Ševca je hlavným dlhodobým cieľom strany „vybudovať postupne socializmus“. Ak je okupačný režim socializmom a socializmus je hlavným cieľom, tak predseda KSS podporuje a propaguje režim, ktorý potláčal práva a slobody občanov. Podľa trestného zákona, paragrafu 260, je to trestný čin. O to závažnejší, ak sa ho dopúšťa predseda parlamentnej strany.
So svojimi názormi na „príchod vojsk“, ochranu socializmu a hodnotu normalizačného režimu nie je Ševc v prostredí KSS osamelý. Osamelý je iba svojím ospravedlnením „všetkým, ktorým boli urobené príkoria“ po 21. auguste 1968. Okrem toho, že také ospravedlnenie je z úst obhajcu intervencie a okupačného režimu absurdné, bolo aj svojvoľné. KSS nemohla dať svojmu predsedovi mandát, aby sa v mene strany ospravedlnil za to, k čomu sa spolu hlásia. Podpredsedu Ondriaša, ktorý navrhol, aby KSS už nebola stranou marxisticko-leninskou, ale „iba“ marxistickou, stranícke organizácie žiadali, aby odišiel z vedenia i poslaneckého klubu KSS. Ospravedlnenie predsedu je pre komunistov oveľa horší prečin ako Ondriašova iniciatíva. Od Ševca môžu žiadať funkciu, mandát i ospravedlnenie za ospravedlnenie. MARIÁN LEŠKO