ienkovým konaním a schválila ho aj Legislatívna rada vlády SR, zavádza nový model financovania. Školy by dostávali mzdový a prevádzkový normatív na žiaka. "Bude jedno akú školu bude tento žiak navštevovať," konštatoval pre agentúru SITA štátny tajomník Ministerstva školstva (MŠ) SR František Tóth.
Podľa Tótha, zákon neznevýhodňuje štátne školy, ktoré na rozdiel od súkromných nevyberajú peniaze od rodičov. "Rodičia ale nemusia svoje deti dať do súkromnej školy. Je to ich vôľa, či budú nadštandardne prispievať na vzdelanie svojho dieťaťa," dodal Tóth, podľa ktorého v súčasnosti aj niektoré štátne školy vyberajú rôzne poplatky, na združenia rodičov či nadácie.
Ak zákon prejde, nároky na štátny rozpočet sa až tak veľmi nezvýšia, tvrdí Tóth. V súčasnosti totiž cirkevné školy dostávajú rovnaké finančné prostriedky ako štátne školy. Súkromné školy získavajú 70 percent zo sumy pre štátne školy. V prípade schválenia nového modelu financovania by si tak súkromné školy polepšili o 30 percent, čo predstavuje podľa Tótha asi 90 miliónov korún. "Ide naozaj o minimum peňazí, ktoré by tento principiálny ideový posun priniesol," povedal. Podľa neho rovnaký systém funguje aj v Holandsku, kde školy získavajú od štátu financie bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Rovnaká podpora pre štátne i neštátne školy sa stretla s veľkou kritikou v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Mnohé pripomienkujúce subjekty považujú toto uznesenie za znevýhodňovanie štátnych škôl. Ministerstvo zdravotníctva navrhlo, aby sa pri poskytovaní príspevkov neštátnym školám zaviedla minimálna spoluúčasť zriaďovateľa, resp. zakladateľa školy na stanovenom normatíve. Združenie miest a obcí Slovenska považuje kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu pre neštátne školy za neopodstatnené. Ministerstvo školstva na všetky pripomienky tohto druhu argumentovalo tvrdením, že vychádzalo z princípu rovnosti občanov v právach i povinnostiach. Z toto vyplýva, že žiaci neštátnych škôl majú právo dostať od štátu rovnakú podporu na vzdelávanie ako žiaci štátnych škôl.
