irkvi v ich diecéze vrátilo po roku 1993 najviac práve lesov. "Mnohé z nich však boli vyťažené," konštatoval Hrtús. Ťažilo sa v nich totiž ešte tesne pred ich vrátením cirkvi. Biskupský úrad polovicu výmery lesov spravuje a polovicu prenajíma. Keď ich pred takmer 10 rokmi preberal, lesy hospodárili so stratou štyri milióny korún. Dnes vykazujú zisk približne jeden milión korún ročne. "Z toho by sme nevyžili, len na platy potrebujeme ročne 20 až 30 miliónov korún," uviedol riaditeľ biskupského úradu. Podľa neho do mnohých lesov treba investovať a opätovne ich zalesniť. Výnos sa môže dostaviť až po niekoľkých desaťročiach.
Cirkev však v rámci zákona o zmiernení niektorých krívd dostala naspäť aj pozemky a rôzne budovy. Pôdu farské úrady, ktoré sú tiež samostatnými právnickými subjektmi, prenajímajú družstvám. Zisk z takéhoto prenájmu je približne 500 korún na hektár ročne. V dnešnej situácii však podľa Hrtúsa družstvá neplatia ani takéto čiastky. Niektoré z nich umožnia vybrať si miesto peňazí naturálie, niektoré však ani to.
Banskobystrická diecéza kedysi vlastnila pozemky pod súčasným Žiarom nad Hronom. Diecéze ich pri jej zriadení venovala rakúsko-uhorská panovníčka Mária Terézia. Dnes na nich stojí napríklad aj fabrika na výrobu hliníka. Za tieto pozemky cirkev nedostala podľa Hrtúsa ani korunu. Ani prenájom budov podľa neho nie je výnosným obchodom. Budovy sa totiž vracali cirkvi v dezolátnom stave. Z prenájmu nedokáže cirkev financovať ani ich rekonštrukciu, zdôraznil. Cirkvi tiež patrili kedysi na takmer všetkých dedinách budovy škôl. Podľa Hrtúsa je to znakom, že cirkev sa starala o vzdelanie národa. Cirkev tieto budovy však späť nežiadala. "Cirkvi sa vrátilo približne 40 percent majetkov z tých, o ktoré prišla v čase komunistického režimu," povedal Hrtús.
