Ružomberok 17. augusta (TASR) - Pietna spomienka pri príležitosti 65. výročia smrti kňaza a politika Andreja Hlinku, ktorý zomrel 16. augusta 1938, sa uskutočnila dnes v Ružomberku. Súčasťou aktu, ktorého sa zúčastnil aj predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda, bolo uloženie Hlinkovej rakvy do jeho ružomberského mauzólea. Na spomienkové oslavy prišlo asi tisíc ľudí, medzi nimi bolo aj množstvo politikov. Nechýbal ani predseda Slovenskej národnej strany Ján Slota.
Premiér Dzurinda v príhovore zdôraznil význam poznania histórie pre zachovanie našej osobitosti v zjednocujúcej sa Európe. Záleží mu na tom, aby sme prijímali naše dejiny v ich úplnosti, a aby sme si náležite pripomínali všetky významné osobnosti slovenskej histórie a vyhli sa tak škodlivým tendenciám minulosti, kde boli niektoré osobnosti zatracované a niektoré až príliš vyzdvihované. Predseda vlády SR počas vystúpenia vyzdvihol potrebu spoznať skutočného Andreja Hlinku ako človeka a politika, ktorý počas svojho života zažil mnoho príkorí, ale najhoršie bolo zneužitie jeho mena po jeho smrti silami totalitarizmu a netolerancie. Hovoril aj o Hlinkovom odkaze a jeho súpútnikov, napríklad Milana Hodžu, k dnešným politikom a o ceste, ktorú prešlo Slovensko od Hlinkových čias. Súčasťou spomienky na A. Hlinku bola aj slávnostná svätá omša, ktorú celebroval spišský diecézny biskup František Tondra.
Počas spomienkovej slávnosti po prvý raz vystavili na verejnosti rekonštruovanú Hlinkovu rakvu, ktorá od roku 1945 do konca tohto júla sa nachádzala v krypte Dóme sv. Martina v Bratislave. Odtiaľ ju previezli do Ružomberka a uložili v priestoroch tamojšej radnice. Rakva A. Hlinku bola bez jeho pozostatkov, tie sa ani po niekoľkých desaťročiach nepodarilo objaviť. Architektonický návrh mauzólea A. Hlinku pochádza z roku 1938-1939. Projektovú dokumentáciu vypracoval architekt Jozef Švidroň. Pozostatky Hlinku preniesli do mauzólea 30. a 31. októbra 1941 z jezuitskej hrobky na ružomberskom cintoríne. V roku 1944 bolo mesto Ružomberok bombardované, ale uvedenú stavbu vážnejšie nepoškodilo. Národovci v snahe zachrániť Hlinkové telesné pozostatky prepravili ich v roku 1945 na neznáme miesto. O ňom neexistujú hodnoverné doklady, telo sa zatiaľ nenašlo.
