Miloš Jakeš
Jozef Lenárt
BRATISLAVA – O niekoľko dní by mali byť pred súd postavení dvaja prominenti komunistického režimu Jozef Lenárt a Miloš Jakeš.
Dnes 79-ročný Jakeš a o rok mladší Lenárt čelia obvineniu z vlastizrady za to, že v čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 rokovali o vytvorení roľnícko-robotníckej vlády. Obom hrozí väzenie od 12 do 15 rokov. V prípade, že súd rozhodne o ich vine, bude to po dvanástich rokoch od pádu komunizmu prvý prípad, keď bude niekto za inváziu potrestaný.
Český Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu minulý týždeň prípad po šiestich rokoch uzatvoril a s výsledkom oboznámil oboch obvinených. Kým prípad neprevezme štátny zástupca je na informácie uvalené prísne embargo. Podľa slov hovorcu úradu Jana Srba je už len na štátnom zástupcovi, či návrh na podanie obžaloby akceptuje a žalobu podá.
Za inváziu je podľa českých vyšetrovateľov zodpovedný aj Vasil Biľak, ale keďže je slovenským občanom, česká justícia naňho nemá dosah.
Prípad Jakeš a Lenárt sa pred súd dostáva už tretíkrát. Prvýkrát boli pred súd postavení v roku 1997, no krátko na to súd ich trestné stíhanie pozastavil. V roku 1998 na základe sťažnosti vtedajšej ministerky spravodlivosti Vlasty Parkanovej Najvyšší súd ČR musel trestné riadenie obnoviť.
72 mŕtvych
V noci z 20. na 21. augusta prekročili hranice Československa vojská piatich krajín Varšavskej zmluvy. Na akcii sa zúčastnilo pol milióna vojakov, 800 lietadiel, viac ako 6300 tankov. Výsledok: 72 mŕtvych, 266 ťažko a 436 ľahko zranených, o materiálnych a morálnych škodách nehovoriac. V súvislosti s inváziou Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu pôvodne obvinil 13 osôb. Od vznesenia obvinenia prešlo šesť rokov, ale zatiaľ nikto pred súd postavený nebol. Niektorí zo stíhaných medzičasom umreli, proti iným boli obvinenia stiahnuté.
Jakeš bez Dubčeka
Ihneď po invázii predsedníctvo KSČ, na čele ktorého stál Alexander Dubček, vydalo vyhlásenie, v ktorom inváziu odsúdilo. Dubčeka a ďalší poprední predstavitelia reformného krídla KSČ boli zatknutí a odvlečení na Ukrajinu a neskôr do Moskvy. V tom čase, 22. augusta išiel Jozef Lenárt spolu s Milošom Jakešom na sovietske veľvyslanectvo v Moskve. Vlastizrady sa mali dopustiť práve tam tým, že rokovali o vytvorení prosovietskej roľnícko-robotníckej vlády, ktorá mala nahradiť zákonnú vládu a legalizovať obsadenie Československa armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy.
Miloš Jakeš v nedávnom rozhovore pre denník SME podozrenie z vlastizrady na sovietskom veľvyslanectve popieral. „Vtedy sa tam diskutovalo o všetkom možnom. Predsedníctvu šlo predovšetkým o to, aby boli uvoľnení zadržaní súdruhovia,“ povedal Jakeš. Dodal, že sa tam diskutovalo aj o vládnych zmenách: „Keď sa to nedarilo, chceli sme obnoviť činnosť vlády, predsedníctva i bez prechodnej účasti Dubčeka a Černíka (ktorých zadržiavali v tom čase v Moskve – pozn.red.). Po tejto diskusii sa šli za prezidentom republiky porozprávať o možných riešeniach. Prezident povedal: Odletím do Moskvy a držaných priveziem. Čo sa aj stalo. Obviňovať nás z toho, že sme rozvracali socializmus, je nezmysel,“ myslí si Jakeš.
Biľak sa báť nemusí
Dnes 83-ročný Vasil Biľak je posledným žijúcim signatárom listu, po ktorom nasledovala invázia vojsk. Biľak ho vraj osobne v Moskve odovzdal do rúk Brežneva.
Hoci sa trestné stíhanie Biľaka začalo už v roku 1990, prípad je stále v procese šetrenia. Naposledy, v marci tohto roku prípad vrátil senát Krajského súdu v Bratislave prokurátorovi na ďalšie prešetrenie. Keďže súdny spis má viac ako 23-tisíc strán, verdikt v prípade Biľaka je opäť v nedohľadne.
Vasil Biľak pravosť svojho podpisu pod tzv. pozývacím listom popiera. Na poslednom pojednávaní povedal: „K ničomu, čo som neurobil, sa predsa nemôžem priznať.“ Podľa neho by „spojenecké“ vojská prišli do Československa aj bez listu.
MIRKA HOROBOVÁ
FOTO – AUTORKA A ČTK
