sko.
„Voľby absolútne nič nevyriešia,“ mieni kresťanský demokrat František Mikloško. Hovorí, že voľby vyhovujú len šéfovi Smeru Robertovi Ficovi. Jemný posun by podľa neho mohol nastať len v tom, že bez Fica sa nebude dať zostaviť vláda. Obyvateľstvo je konzervatívne a potrebuje viac času na zmenu postojov, tvrdí Mikloško.
Predčasné voľby nepodporí ani SMK. Jej šéf Béla Bugár povedal, že by sa zastavili reformy, ktoré má vláda naplánované.
Podpredseda ANO Ľubomír Lintner tvrdí, že treba hľadať dohodu na koaličnej rade. Zopakoval, že ak by premiér vyhovel prípadnej požiadavke KDH odvolať ministrov za ANO (ak prejde interrupčný zákon), pre ANO nezostane „v takej koalícii“ iné, ako podporiť predčasné voľby. Podotkol však, že pre ANO by boli najrizikovejšie, lebo má nestabilnú voličskú základňu. Pred voľbami oslovovala ľudí sklamaných z politiky, ale dnešné reformy ešte neprinášajú výsledky.
Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková hovorí, že predčasné voľby by určite nepriniesli odborom splnenie požiadaviek, s ktorými sa obrátili na vládu. „Som presvedčená, že akákoľvek vláda by nemohla uzákoniť minimálnu mzdu tak, ako to žiadajú odbory. Ekonomické parametre, ktoré je potrebné udržať, by padli.“
Opozícia nie je v postoji k predčasným voľbám jednotná. Smer privítal zámer odborov pokúsiť sa o vypísanie referenda o predčasných voľbách. KSS zvažuje vlastný návrh vypísať referendum. HZDS sa však správa opatrnejšie, lebo v roku 2000 podobná snaha hnutia stroskotala. Opatrné sú i vyjadrenia poslancov z Ľudovej únie.
Mečiarovo hnutie hovorí, že ak sa nájde v parlamente potrebných 90 hlasov, za predčasné voľby zahlasuje. Opozícia ich však má stále len 72.
Sociológ Pavel Haulík z agentúry MVK si myslí, že referendum o predčasných voľbách by nebolo úspešné. Sociológ tvrdí, že k posunom v preferenciách strán od volieb došlo viac-menej len tesne za hranicou štatistickej významnosti. „Technicky by po voľbách vzišla iná koalícia, ale z hľadiska podstatnejšieho rozloženia síl sa nečrtá nič také, čo by hovorilo, že je spoločenská požiadavka na predčasné voľby,“ podotkol Haulík. Dodal, že ešte nenastala taká zmena, ktorá by svedčila o zmenách nálad voličov.
Za podstatnú zmenu by Haulík považoval dramatický prepad popularity strán vládnej koalície a výrazný nárast priazne opozícii. „Je však otázne, či Ficov prírastok je na úkor voličov vládnych strán. Môže to byť len preskupovanie opozičných hlasov.“ Myslí si preto, že snahy o predčasné voľby sú len naháňaním politických bodov.
Odborárske aktivity, ktoré majú viesť až k predčasným voľbám, prišli podľa sociológa Smeru vhod. Haulík hovorí, že Fico potrebuje dostať do interakcie vládnu koalíciu a HZDS. Ak by sa totiž koalícia rozpadávala a hľadala by podporu u HZDS, voliči hnutia by to chápali ako zradu a mohli by prejsť do Smeru. Rovnaké by to bolo, keby Mečiar nepodporil predčasné voľby.
„Fico bojuje o voličov HZDS, je to posledný rezervovár, z ktorého by mohol čerpať, aby sa Smer stal takou stranou, aby mohol prakticky vládnuť sám s malým partnerom,“ dodal Haulík.
Aké sú požiadavky odborárov?
* do roku 2005 by minimálna mzda mala byť 60 percent priemernej mzdy,
* zachovať súčasný systém odmeňovania zamestnancov verejného sektora založený na tarifných triedach a platových stupňoch, ako aj systém kolektívnych dohôd,
* nezvyšovať celkové daňové zaťaženie obyvateľov a zachovať „daňovú spravodlivosť“,
* prijať pripomienky odborov k dôchodkovej reforme.
IGOR STUPŇAN