Jednou z hlavných funkcií štátu je prerozdeľovanie spoločenských zdrojov. To je spravodlivé vtedy, ak sa prostriedky daňových poplatníkov použijú na financovanie aktivít, ktoré si nedokážu jednotlivci zabezpečiť vlastnými silami, ale ich dostupnosť je v záujme celej spoločnosti. Keď sa deje opak, štát zlyháva. Takéto zlyhania neobišli ani Slovensko.
Snáď najviditeľnejšie sú dotácie pre bohatých v oblasti sociálnej politiky. Súčasťou predvolebnej kortešačky prvej Dzurindovej vlády bolo okrem iných nezmyslov aj zavedenie plošného vyplácania detských prídavkov. Hoci po voľbách došlo k miernemu obmedzeniu ich výšky, princíp ostal zachovaný - prídavky dostanú všetky rodiny; aj tie, ktoré ich vôbec nepotrebujú.
Súčasťou daňovej reformy Ivana Mikloša je aj zmena štátnej podpory doplnkového dôchodkového poistenia. Opäť ide o podporu ľudí s vyšším príjmom. Ten im okrem slušného života umožňuje aj odložiť si bokom na dôchodok. A štát sa rozhodol, že malá kopa pýta viac. Minister financií chce nahradiť daňové zvýhodnenie štátnou prémiou. Je to jeho ďalšia pravicová pirueta, ktorou ostatných daňových poplatníkov elegantne previedol z kaluže do blata - dotáciu pre bohatých zachoval, len zmenil jej formu.
Štátnu prémiu už niekoľko rokov dostávajú aj stavební sporitelia. Štát sa tvári, že tak podporuje bytovú výstavbu. Prémia však predstavuje len zanedbateľnú časť nákladov potrebných na obstaranie bytu alebo domu a je tak len bonusom pre tých, ktorí by sa k bývaniu dostali aj bez nej. Navyše, prémia je často zneužívaná a predstavuje tak formu výhodného sporenia bez priameho vplyvu na výstavbu bytov.
Oblasťou, kde sú štátne dotácie vyslovene škodlivé, je regionálna politika. Európska únia podporuje napríklad výstavbu penziónov alebo centier turistického ruchu. Podnikateľ ich musí vždy postaviť sám, únia mu dodatočne uhradí len časť nákladov. Svojou politikou však vnáša do podnikania neférovú konkurenciu, pretože poberateľ dotácií je oproti ostatným zvýhodnený tým, že nemusí do svojich cien zahrnúť splácanie úveru.
Učebnicovým príkladom udeľovania dotácií je politika lákania zahraničných investorov. Jasot politikov a novinárov nad príchodom automobilky PSA na Slovensko čoskoro vystriedal hnev celej krajiny na východ od Trnavy. Aj oni zaplatia 6,5-miliardovú dotáciu bohatej firme v bohatom regióne. Automobilka je možno naozaj strategickou investíciou presahujúca trnavský región. Čo však povedať na 800 miliónov korún pre firmu Glas Trösch AG, ktorá postaví na Záhorí závod na spracovanie liatych pieskov? Bratislavčania minulý týždeň oslavovali, zvyšok Slovenska sa už len apaticky prizeral.
Pravicová vláda sľúbila obmedzenie verejných výdavkov. V skutočnosti však pokračuje v rozšafnom rozdávaní dotácií pre tých, ktorí ich nepotrebujú. Nielenže tak plytvá verejnými zdrojmi, ale spochybňuje tým jednu zo základných funkcií štátu.
IVAN RONČÁK
(Autor je politológom
a publicistom)
