BRATISLAVA – V „skupinke“, ktorá podľa premiéra Dzurindu destabilizuje štát a SDKÚ, je riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ján Mojžiš, šéf odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Jozef Šátek, šéfredaktor SME Martin M. Šimečka, novinár Milan Žitný a podnikatelia Miloš Žiak, Peter Lukeš a Michal Lazar. Pre denník SME to včera povedal Robert Kaliňák zo Smeru.
Odkedy premiér „skupinku“ verejne spomenul, Kaliňák, ktorý je predsedom branno-bezpečnostného výboru parlamentu, začal pátrať, kto v nej je. „Podľa informácií, ktoré mám, je premiérova predstava o ‘skupinke‘ takáto. V kuloároch sa o nej vyjadroval oveľa skôr, ako to dal do médií,“ hovorí.
Premiér spomenutých ľudí údajne označil za svojich nepriateľov. Reakciu Mikuláša Dzurindu na Kaliňákove slová sa nám nepodarilo získať.
Jeho hovorca Martin Maruška povedal, že premiér bude mať dnes tlačovú besedu a na nej sa vyjadrí. Marušku ani nezaujímali mená, ktoré Kaliňák spomenul.
Premiér o „skupinke“ včera vypovedal pred špeciálnym prokurátorom. Prokurátor prišiel za Dzurindom na Úrad vlády. „K obsahu výpovede vám nepoviem nič,“ povedal riaditeľ Úradu špeciálneho prokurátora Ján Bernát. Odmietol odpovedať na otázku, či premiér menoval ako členov skupinky tých istých ľudí ako Robert Kaliňák.
Dzurinda na výsluchu nepredložil žiadne listinné dôkazy. Na stretnutí s generálnym prokurátorom Milanom Hanzelom však tvrdil, že ich má. „Prokurátor, ktorý ho vypočúval, si ich vyžiada,“ povedal Bernát. Na otázku SME, či sú listinné dôkazy napríklad v inštitúciách, a nie v premiérových rukách, Bernát povedal: „Vyžiada si ich od tých inštitúcií, od ktorých ich mal pán premiér.“ To sú napríklad aj články v médiách alebo správy z tajných služieb. Prokuratúra bežne žiada redakcie o kópiu toho-ktorého článku len preto, že svedok uviedol, že informácie sú v článku.
Premiérov výsluch sa začal o druhej popoludní a skončil sa krátko pred pol piatou.
„Zajtra si nad premiérovu výpoveď musíme sadnúť s policajným prezidentom, so šéfom sekcie vyšetrovania a dohodneme sa čo ďalej,“ dodal Bernát.
Ak premiér zoznam verejne odobrí, podľa Kaliňáka to bude úder demokracii. Ako povedal, obvinenia by smerovali práve proti ľuďom, ktorí bojujú proti bývalým eštebákom a korupcii. Minister vnútra Vladimír Palko na Kaliňákove tvrdenia odmietol reagovať, ale popoludní sa stretli.
Sociológa Michala Vašečku zoznam prekvapil. „Sú tam rôzni ľudia, ktorí majú rôzne záujmy. Mnohí spolu veľa nemajú.“ Vec považuje za divokú konštrukciu a nepredpokladá, že vznikla na Úrade vlády. Kľúčové bude podľa neho stanovisko premiéra.
Predseda branno-bezpečnostného výboru Robert Kaliňák považuje zoznam za zarážajúci. „Premiér by týchto ľudí rád obvinil za to, že sú zodpovední za medializáciu problémov SDKÚ, hoci oni sú dnes garantom nezávislosti, každý v inej časti.“ Dzurinda sa podľa neho bojí, že sa odhalia „nekalé veci“ v jeho strane. „Začal používať výsostne mečiarovské metódy, hľadá nepriateľov,“ tvrdí Kaliňák. Premiér má podľa neho „okruh vlastných zdrojov“, ktoré mu hovoria, kto je nepriateľ.
Svoje zdroje označil Kaliňák za nezávislé a dôveryhodné. „Sú to tí, ktorí pracujú s týmito informáciami. Práve zdesenie z toho, že skupinka vyzerá takto, hovorí o tom, že tu nie je niečo zdravé. (…) Konečné slovo za všetkým dá generálny prokurátor, keď uzavrie vyšetrovanie.“
K Dzurindovým informáciám sa pred časom vyjadril aj bývalý novinár a šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth. Denníku Národná obroda povedal, že cieľom skupiny je škandalizovaním SIS navodiť situáciu, že v spravodajskej službe bude musieť dôjsť k zmenám, ktoré by vyhovovali týmto ľuďom. Mali by z nich podľa neho získať aj ekonomický prospech. Včera sa ku Kaliňákovmu zoznamu Tóth odmietol vyjadriť.
Poslanec SDKÚ Peter Miššík povedal, že v poslaneckom klube sa o „skupinke“ nikdy nezhovárali. „To je otázka skôr pre prezídium strany.“ Z mien, ktoré povedal Kaliňák, pozná len novinára Žitného. „Ako informácia sa mi to nezdá v poriadku. Ja som mimo týchto hier, neviem to posúdiť.“
Prezídium SDKÚ včera večer práve zasadalo.
Kto mal škodiť za Mečiarovej éry?
O nepriateľoch štátu, ktorí mali fungovať v skupinách, hovorila aj bývalá vládna garnitúra v deväťdesiatych rokoch. Bývalý predseda vlády Vladimír Mečiar a vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa ich verejne pomenúvali.
Prezident – Pre vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara bol bývalý spolustraník nepriateľom číslo jeden. S prezidentom Michalom Kováčom bojoval, až kým neopustil prezidentský palác. Zobral mu právomoci, ktoré mu nezaručovala priamo ústava. Vtedajšia koaličná väčšina vyslovila prezidentovi v parlamente nedôveru, hoci ústava niečo také nepozná. Obviňovala ho z pôsobenia proti záujmom štátu.
Opozícia – Mečiarova garnitúra opozícii vyčítala, že internacionalizuje problémy domáceho vnútropolitického diania a že má na svedomí výhrady Západu adresované vtedajšej vládnej moci. V máji 1996 predniesol bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa správu o činnosti tajnej služby. Obvinil v nej prezidenta, opozíciu i novinárov na čele s KDH zo škandalizovania a kriminalizácie tajnej služby.
Novinári – Novinári mali byť skupinou, ktorá pomáhala šíriť negatívny obraz Slovenska. Mečiar mal s novinármi celú sériu konfliktov. Zástupcovia médií sa tiež stali predmetom záujmu tajnej služby. Boj Mečiara s novinármi si všimli aj v zahraničí. Už v roku 1996 sa bývalý slovenský premiér dostal na zoznam najhorších nepriateľov tlače.
Časť tretieho sektora – mimovládne organizácie čelili kritike, že sa snažia pomocou peňazí zo zahraničia ovplyvňovať dianie v štáte.
REAKCIE ĽUDÍ ZO „SKUPINKY“
JÁN MOJŽIŠ – riaditeľ Národného bezpečnostného úradu. Úrad preveruje všetky osoby, ktoré sa majú oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Má veľkú dôveru NATO a Európskej únie. „Z odborného hľadiska sme hodnotení našimi partnermi z NATO a EÚ. Ich predstavitelia po nedávnych inšpekciách vyhlásili, že NBÚ a jeho vedenie má ich plnú dôveru. K politickému hodnoteniu sa nebudeme vyjadrovať, keďže nie sme politici, ale štátni úradníci,“ povedal riaditeľ kancelárie NBÚ Juraj Puchý. Mojžiš bude dnes vypovedať o nelegálnom odpočúvaní.
JOZEF ŠÁTEK – šéf odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti. Odbor vyšetruje najsledovanejšie kauzy. Po reorganizácii Policajného zboru bude Šátek šéfovať protikorupčnému úradu. K svojej účasti v „skupinke“ sa odmietol vyjadriť, považuje to za výmysel. Vyjadrí sa, až keď sa vyjadrí premiér.
MILAN ŽITNÝ – redaktor rádia Slobodná Európa, ktorý sa niekoľko rokov venuje bezpečnostnej problematike. „Neviem o tom, že sa šéf bezpečnostného výboru stal hovorcom premiéra, jeho tvrdenie je pre mňa divné. Stačí sa pozrieť na moje komentáre ku kauze Badžgoň alebo vláčiky – nevychádza mi, že by som stál v pozadí týchto káuz. Treba si prečítať správu o činnosti SIS za rok 1995, ktorú čítal pán Lexa v parlamente. Označil ma za jedného z novinárov, ktorý rozvracia zriadenie v krajine v spolupráci so zahraničím. Toto mi znie rovnako, preto to považujem za absurdné.“
MARTIN M. ŠIMEČKA – šéfredaktor denníka SME. „Dúfam, že je to všetko omyl. Ak by mal pán premiér naozaj na mysli tieto mená, bola by to katastrofa pre túto krajinu, lebo by sme mali na čele vlády človeka trpiaceho paranojou.“
MILOŠ ŽIAK – podnikateľ, spisovateľ, predseda Slovensko-izraelskej obchodnej komory. Je na dovolenke a k problému sa vyjadrí až po stanovisku premiéra.
MICHAL LAZAR – podnikateľ, bývalý šéf železníc. Jeho stanovisko sa nám nepodarilo získať.
PETER LUKEŠ – podnikateľ, figuruje vo viacerých firmách, je napríklad predsedom predstavenstva spoločnosti Ditec a členom Slovensko-izraelskej obchodnej komory. „Nemyslím si, že existuje nejaká organizovaná skupinka. Snáď je to iba omyl a celá vec sa dostane na správnu mieru. Nič také tu neexistuje, nie som si ničoho vedomý.“
(mož) (r)
Beata
Balogová
