Vicepremiér Pál Csáky (vpravo) bol včera na vláde spokojný so schválením maďarskej univerzity, minister spravodlivosti Daniel Lipšic zasa presadil právny názor, že zmluva s Vatikánom je prezidentská, a preto bude o nej hlasovať parlament. FOTO TASR – VLADIMÍR BENKO
Kabinet sa pri schválení novely zákona o vysokých školách rozhodol, že systém spoplatnenia denného i externého štúdia nebude postavený na sociálnych štipendiách, ako to navrhoval rezort školstva, ale na pôžičkovom systéme, ktorý presadzoval napríklad šéf rezortu financií Ivan Mikloš.
„Do 30. novembra pripravíme návrh s inou filozofiou poplatkov v spolupráci s ministrom financií,“ hovorí minister školstva Martin Fronc. Nevedel však povedať, či nový systém umožní tzv. nulovú hranicu, teda že by vysoké školy samy rozhodovali o výške poplatkov a mohli ich prípadne študentom úplne odpustiť.
Rektori i viacerí poslanci tvrdili, že inak môžu byť ohrozené technické disciplíny, o ktoré je už dnes malý záujem. Fronc bol doteraz proti tomu, lebo by to vraj ohrozilo celý systém sociálnych štipendií.
Ministri podporili požiadavku rektorskej konferencie posunúť termín prijímania študentov na akreditované študijné programy o rok. Pôvodný návrh hovoril, že o systéme študijných programov má rozhodnúť Akreditačná komisia do školského roka 2004/2005. Komisia by to však nestihla, čo priznal aj Fronc. „Prispeje to k upokojeniu atmosféry v akademickej obci,“ dodal Sinay.
Šéf rektorskej konferencie privítal, že novela rieši aj pôsobenie Akreditačnej komisie v oblasti vedy a techniky a problematiku titulov.
Novela rieši aj otázku uznania vysokoškolského vzdelania v Európskej únii. Ide o zdravotnícke odbory – o všeobecných a zubných lekárov a zdravotné sestry. „Budeme mať možnosť bez problémov sa zapojiť do európskeho vysokoškolského priestoru,“ povedal Sinay.
Ročná pôžička od Študentského pôžičkového fondu sa zvýši z 20-tisíc na 40-tisíc korún. Študentom sa bude vyplácať na dvakrát.
Novelu vysokoškolského zákona, zatiaľ ešte bez poplatkov, prerokuje parlament v septembri.
(ts)
zmluva s inými cirkvami
BRATISLAVA – Vláda odobrila včera aj dohodu o náboženskej výchove a vzdelávaní s 11 registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami na Slovensku. Aj keď nejde o medzinárodnú zmluvu, rozhodovať o nej budú poslanci rovnako ako v prípade zmluvy s Vatikánom.
Dohoda zavádza ako povinne voliteľný predmet aj iné náboženstvo ako katolícke. V prípade prihlásenia menej žiakov ako stanovuje norma, môže raditeľ školy povoliť vyučovanie náboženstva v čase po ukončení vyučovania ostatných predmetov.
Norma predstavuje 12 žiakov tak, ako je to pri katolíckej výchove. Registrované cirkvi môžu po dohode na náboženstvo v spoločnej triede prihlásiť žiakov rôznych ročníkov a vyznaní.
Uznáva sa aj právo cirkví zriaďovať a riadiť vlastné školy. Tieto školy dostanú financie rovnako ako ostatné školy.
Dohoda umožní cirkvám zriadiť pedagogické a katechetické centrá. Registrované cirkvi môžu navrhnúť aj zriadenie teologických fakúlt pri univerzitách. (ts)
maďarská univerzita
Od 1. januára 2004 by mala existovať maďarská Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne. Jej vznik odobrila včera vláda aj bez vyjadrenia Akreditačnej komisie.
Štátny tajomník ministerstva školstva László Szigeti verí, že komisia už začiatkom októbra odsúhlasí vznik univerzity.
Podpredseda ANO Ľubmír Lintner by bol radšej, keby vláda odobrila univerzitu sú súhlasom Akreditačnej komisie. Očakáva búrlivú diskusiu v parlamente. „Treba síce naplniť dohodu na pôde koalície, ale mrzí ma tlak SMK čo najrýchlejšie vytvoriť univerzitu,“ povedal.
Predseda Akreditačnej komisie Pavol Návrat by považoval za rozumné, keby vláda vyjadrenie komisie poznala.
Pôvodný návrh znel, že hlavným vyučovacím jazykom na univerzite bude maďarčina, s tým nesúhlasila legislatívna rada vlády.
Napokon ministri rozhodli, že vyučovacím jazykom bude jazyk maďarský, slovenský a iné jazyky. „Je to kompromisné riešenie,“ dodal Szigeti. O rozsahu výučby v konkrétnom jazyku rozhodne akademický senát univerzity.
Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne prijme prvých 300 študentov v septembri 2004.
Zriadenie univerzity bude stáť v tomto roku 100 miliónov korún. V nasledujúcom roku zo štátneho rozpočtu pôjde na ňu 62 miliónov a v rokoch 2005 až 2006 ďalších 155 miliónov korún.
Univerzita bude s troma fakultami – ekonomickou, pedagogickou a reformovanou teologickou – sídliť v komárňanskej pevnosti. Tá v minulosti slúžila ako kasáreň pre sovietske vojská. Mesto Komárno kúpi pevnosť od ministerstva obrany za 40 miliónov korún pomocou bankového úveru.
Univerzita je pomenovaná po svetoznámom vedcovi pôvodom z Komárna, ktorý je autorom teórie o strese a adaptácii. Poslanci budú o vzniku maďarskej univerzity rokovať v októbri. (ts)
platy štátnych zamestnancov
Štátni zamestnanci by od budúceho roka mali byť platení len podľa toho, ako plnia svoje úlohy. Dĺžka praxe na ich plat už nemá mať automaticky nijaký vplyv. Vyplýva to z návrhu už siedmej novely zákona o štátnej službe, ktorú vláda včera schválila.
Platové stupne, do ktorých sú úradníci radení na základe dĺžky praxe, majú byť zrušené. „Prechádza sa na ‘manažérskejší‘ spôsob odmeňovania. Nebude sa prihliadať na to, koľko kto odpracoval, ale na skutočnú kvalitu plnenia úloh,“ povedal predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai.
Úradníci v jednej platovej triede najprv dostanú rovnaký plat. Každý rok sa im bude upravovať podľa hodnotenia nadriadených. Za „jednotku“ od šéfa úradník nedostane navyše ani korunu, za „štvorku“ si prilepší o tri percentá.
Ani pri tom nemusí ostať. „Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok až do výšky 100 percent z platovej tarify,“ hovorí Plai.
Práve nízke platy dnes podľa všetkého najviac odrádzajú mladých ľudí od úmyslu zamestnať sa v štátnej správe. Prax potrebnú na vyšší plat totiž nemali kde získať. Plai si preto od navrhovanej zmeny sľubuje, že sa do štátnych služieb podarí prilákať aj ich.
Ďalšie zmeny úradníkov oberú o viaceré z výhod. Navrhuje sa zrušiť odchodné i príplatok k dôchodku.
Novinkou má byť aj to, že úradníci, ktorí sa vzdelávali na štátne trovy, musia v štátnej službe zotrvať na čas určený úradom. Inak uhradia časť nákladov za školenie. Plai poukázal najmä na euroúradníkov, ktorí prešli drahými stážami, získali novú odbornosť a odišli do súkromného sektora. (joč)
ďalšie rozhodnutia4 Na informačné aktivity súvisiace so vstupom do Európskej únie vláda na tento rok vyčlenila 24,8 milióna korún. Na budúci rok by to malo byť ďalších zhruba 100 miliónov.
* Výsluhové dôchodky a príspevky policajtov a vojakov, ktorí ich začali poberať pred rokom 2002, sa zvýšia.
* Sídlisko Juh opäť patrí obci Ľubica, a nie mestu Kežmarok. Vláda včera zrušila svoje uznesenie z 3. júla 2002, ktorým sídlisko prisúdila Kežmarku. (sita)
Sociálne dávky a hmotná núdza
BRATISLAVA – Systém vyplácania sociálnych dávok sa od budúceho roka zmení. Návrh zákona o zmiernení hmotnej núdze včera schválila vláda. Ministerstvo práce chce motivovať ľudí k práci a odnaučiť ich spoliehať sa na sociálny systém. Sociálne dávky dnes poberá asi 11 percent ľudí, teda asi 600-tisíc.
Zákon nerozdeľuje dôvody, prečo sa ľudia ocitli v hmotnej núdzi, na objektívne a subjektívne – dávka je jednotná a poskytuje sa najviac dva roky. Či stav hmotnej núdze ďalej trvá, bude možné opätovne posúdiť po 12 mesiacoch.
„Dlhodobo pretrváva vysoká miera závislosti obyvateľstva od dávky sociálnej pomoci. Súčasná právna úprava dovoľuje systém využívať bez časového obmedzenia a priznanie dávky nie je priamo úmerné osobnej aktivite,“ tvrdí hovorca ministerstva Peter Húska.
K sociálnej dávke sa majú pripočítavať motivačné príplatky. Dostanú ich všetci, ktorí si nájdu prácu, zapoja sa do obecných prác alebo sa vzdelávajú.
Za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze sa nebudú rátať: prídavky na dieťa, sociálne štipendium znížené o prídavok na dieťa, kompenzácie pri zdravotnom postihnutí, plat za jednorazové práce, ak za rok nepresiahnu dvojnásobok životného minima, a 25 percent zo starobného dôchodku či príjmu.
Posudzovanie pritom zákon sprísni – tí, ktorí nevyužijú všetky možnosti zlepšiť svoj príjem, nebudú sa považovať za ľudí v hmotnej núdzi. Napríklad, ak si rozvedený rodič nenárokuje na súde výživné na dieťa, nemôže byť v hmotnej núdzi.
Dôvody ministerstva sprísniť poskytovanie dávok odobrila Svetová banka. V jej analýze, ktorú vypracovala na požiadanie vlády, sa píše, že súčasný systém ľudí nemotivuje. „Pre ľudí, ktorí majú nízke vzdelanie a ich hodnota na trhu práce sa blíži k minimálnej mzde, pričom ich príjem je druhý v rodine, niekedy nemá zmysel pracovať. Sú na tom lepšie, keď poberajú podporu,“ povedala pre TASR Ana Revenga z banky.
Pracovníci sociálnych odborov, ktorí dávky vyplácajú, nie sú takí optimistickí ako ministerstvo. „Ľuďom treba dať v prvom rade pracovné príležitosti,“ hovorí František Sarus, vedúci odboru sociálnych vecí na Okresnom úrade v Leviciach. Proti zákonu ostro vystupujú odborári. „Zákon bude mať veľmi negatívny vplyv na najchudobnejšiu časť obyvateľov,“ tvrdí Konfederácia odborových zväzov. Sociálne dávky podľa odborárov nezabezpečia poberateľom ani len dostatok stravy či ošatenia. (haj)
Dávky dnes
Poberateľ zo subjektívnych dôvodov dostal najviac 1450 korún
Poberateľ z objektívnych dôvodov dostal 2900 korún, k tomu na dieťa 1000 až 1600 korún.
Dávky na budúci rok
* Každý poberateľ dostane 1450 korún, ak ide o rodiča s najviac štyrmi deťmi 2160, s viac ako štyrmi deťmi 3160, pre dvojicu bez detí 2530 korún, pre dvojicu rodičov s menej ako štyrmi deťmi 3210, s viac ako štyrmi deťmi 4210 korún.
* K tomu – aktivačný príspevok (800 korún ešte pol roka potom, ako si nájde prácu, pracuje pre obec, vzdeláva sa – aj v prípade externého štúdia, ak ešte nemá titul)
* Príspevok na bývanie (780 pre jednotlivca, 1330 pre rodinu)
* Ochranný príspevok (800 korún, pre toho, kto sa stará o postihnutého, je sám invalid, má dôchodkový vek)
* Príspevok na zdravotnú starostlivosť (50 korún)
* Jednorazová dávka (na mimoriadne výdavky – nákup pomôcok do školy pre dieťa, mimoriadne liečebné náklady, vo výške nákladov, najviac trojnásobok životného minima)
