Podpredseda a predseda vlády nad množstvom materiálov, ktoré vlády za dva dni prebrala. FOTO - TASR
BRATISLAVA – Vláda sa tento týždeň po dlhšom čase stretla za rokovacím stolom. Návrhov zákonov sa nazbieralo toľko, že musela rokovať až dva dni. Niektoré z prijatých návrhov sú veľmi dôležité a závisia od nich kľúčové reformy. O tom, či sa aj skutočne začnú, ale rozhodne až parlament. Teoreticky sa môže stať, že niektoré návrhy neprijme alebo schváli v pozmenenej podobe.
Netýka sa to asi rovnej 19-percentnej dane. Opozícia s ňou nesúhlasí, ale koaličné strany sa na tejto otázke zhodli a zákon by mal byť prijatý. Problematické by mohlo byť otvorenie otázky reštitúcií pôdy neznámych vlastníkov. „Podľa diskusií, ktoré prebiehali, bolo dosť výhrad k jeho prijatiu, myslím si, že aj v koaličnom tábore,“ tvrdí Miroslav Maxon z HZDS.
Vášnivo sa bude diskutovať aj o rušení okresných úradov. Opozícia je jednoznačne proti, ale koaličné strany sa na tento krok zaviazali a zákon pravdepodobne prejde. „Neviem to odhadnúť, ak si to dohodli na koaličnej rade, tak zrejme áno,“ predpokladá odborník Smeru na verejnú správu Miroslav Číž. Ak aj zákon bude prijatý v terajšej podobe, problémy môžu vzniknúť pri jeho zavádzaní v praxi. Účinný totiž bude už od januára a parlament ho schváli najskôr v októbri.
Jedným z protikorupčných opatrení vlády má byť zavedenie takzvaných rýchlostných poplatkov na katastrálnych úradoch. Každý si bude môcť zabezpečiť, aby jeho doklady boli vybavené rýchlo. Musí však za to zaplatiť niekoľko tisíc korún. Úplatky úradníkom tak stratia zmysel. Podobný zákon však už raz schválený bol a prezident ho odmietol podpísať. Argumentoval, že zákon zvýhodní skupinu, ktorá si môže dovoliť priplatiť. Poslanci sa s týmto argumentom stotožnili a zákon už neschválili. Situácia sa môže zopakovať aj teraz, tým skôr, že navrhovaná výška poplatkov je ešte vyššia.
Od budúceho roka sa zmení aj systém vyplácania sociálnych dávok. Vláda chce ľudí motivovať, aby si hľadali prácu. Predseda Ľudovej únie Vojtech Tkáč tvrdí, že súčasné snahy vlády smerujú iba k reštrikcii. „Aby dávky dostávalo čo najmenej ľudí s čo najmenšou sumou,“ povedal. Nepredpokladá však nepriechodnosť návrhu. „Problémom je, že chýbajú prepočty ekonomických a hospodárskych dosahov,“ dodal. (rp)
NOVÉ ÚRADY
Okresné úrady majú byť zrušené. Ako náhrada za ne majú byť zriadené tzv. obvodné úrady a úrady tzv. špecializovanej štátnej správy, zvyšok ich agendy má byť prenesený na obce. Okresných úradov je 79. Obvodných úradov má byť 46. Okresné úrady dnes pôsobia na úsekoch obrany, dopravy, financií, sociálnych vecí, školstva, životného prostredia a ďalších. Obvodné úrady majú pôsobiť len na úsekoch v riadiacej pôsobnosti ministerstva vnútra – všeobecnej vnútornej správy štátu, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách. Úrady tzv. špecializovanej štátnej správy si zriadia jednotlivé ministerstvá. Napríklad terajšie sociálne odbory majú byť nahradené tzv. územnými úradmi sociálnych vecí a služieb zamestnanosti, odbory životného prostredia zasa tzv. obvodnými úradmi životného prostredia. ZA
Martin Pado, štátny tajomník ministerstva vnútra: „Okresný úrad spred niekoľkých rokov s terajším nemôžeme porovnávať. Veľká časť kompetencií prešla na samosprávu, občan si veľa vecí už vybaví v mieste svojho bydliska. V mestách, kde to pre priblíženie verejných služieb bude nevyhnutné, budú môcť byť zriadené vysunuté pracoviská úradov. Aj keď sa napríklad občianske preukazy nebudú vydávať priamo na každom z nich, bude to zberné miesto pre obyvateľov príslušného územného obvodu.“
PROTI
Miroslav Číž (Smer), podpredseda parlamentného výboru pre verejnú správu: „Toto nemá s reformou verejnej správy nič spoločné.“ Vyslovil pochybnosti, či budú obce vykonávať všetky kompetencie, ktoré na ne prešli. Upozorňuje, že neexistujú prepočty, koľko peňazí bude samospráva potrebovať na výkon kompetencií, ktoré na ňu prejdú po rušení okresných úradov. Číž vláde neverí, že sa jej týmto krokom podarí ušetriť až 750 miliónov korún, ako sľubuje. Myslí si, že verejná správa bude po reforme drahšia ako pred ňou.
Poplatky za diaľnice
diaľničné nálepky zdražejú od januára o štvrtinu až polovicu, cena ročnej nálepky pre motorové vozidlá vrátane prípojného vozidla do 3,5 tony sa zvýši zo 600 na 750 korún, od 3,5 tony do 12 ton zo 4 na 5-tisíc, nad 12 ton z 8 na 10-tisíc, 15-dňová nálepka bude pre motorové vozidlá do 3,5 tony drahšia o polovicu, cena sa zvýši zo 100 na 150 korún, od 3,5 tony do 12 ton zo 600 na 750 korún, nad 12 ton nálepka zdražie z 1200 na 1500 korún, o štvrtinu bude od nového roka vyššia aj cena jednodňovej nálepky pre motorové vozidlo aj s prípojným vozidlom nad dvanásť ton, z 200 korún vzrastie na 250, novela spoplatní aj užívanie niektorých úsekov ciest I. triedy pre nákladné autá nad tri a pol tony, a to formou diaľničných nálepiek. Platenie sa netýka fyzických osôb, do konca roka prejdú pod správu vyšších územných celkov a obcí cesty II. a III. triedy a rozostavané stavby ciest, vznikne nová spoločnosť pre diaľnice a cesty, ktorá bude zabezpečovať údržbu, výstavbu diaľnic a zber poplatkov. STANOVISKO NAVRHOVATEĽA
Ministerstvo dopravy odôvodňuje zvýšenie cien diaľničných nálepiek potrebou ďalších peňazí na údržbu ciest. „Počet kilometrov spoplatnených ciest stúpol od roku 2001 z 291 na 384 kilometrov. Táto necelá stovka kilometrov navyše si vyžiada ďalších 150 miliónov korún,“ hovorí za ministerstvo jeho hovorca Tomáš Šarluška. Čistý príjem z predaja drahších nálepiek má byť 370 miliónov korún.
STANOVISKO OPONENTA
S odôvodnením vyšších cien diaľničných nálepiek motoristi nie sú spokojní. „Po augustovom zvýšení spotrebnej dane pohonných látok pôjde od nového roka o ďalšie zvýšenie nákladov pre vodičov. Nevidím na tom nič pozitívne, motoristi sa už teraz sťažujú,“ hovorí generálna tajomníčka záujmového združenia cestnej dopravy ČESMAD Slovakia Katarína Vinceová. Predpokladá, že vyššie ceny nálepiek sa premietnu aj do výšky poistného.
SPRÁVNE POPLATKY
Poplatky za niektoré stavebné povolenia sa majú zvýšiť o 200 korún. Výška poplatkov za návrh na vklad do katastra nehnuteľností sa dnes spravidla odvíja od ceny nehnuteľnosti, najviac však dosahuje 10-tisíc korún. Od januára by sa zaň malo platiť jednotných 2-tisíc korún. Účastník konania, ktorý žiada rozhodnúť o vklade urýchlene do 15 dní, by si podľa návrhu mal priplatiť 5-tisíc korún. Za vydanie poľovného lístka našinec alebo cudzinec, ktorý tu má trvalý pobyt, dnes zaplatí 500 korún. Navrhuje sa, aby si jeden či druhý mohol kúpiť 5-ročný lístok za 500 a ročný za 100 korún. Predĺženie platnosti ročného lístka by malo stáť 60 korún, 5-ročného tak ako dnes 300 korún. Vydanie týždenného rybárskeho lístka by malo stáť 50 korún, mesačného 100 korún. Z navrhovaných zmien by mali mať osoh aj deti do 15 rokov. Dnes ich rybársky lístok stojí 10 korún (bez ohľadu na obdobie platnosti), po novom majú byť od poplatku oslobodené. NAVRHOVATEĽ
Peter Papanek, hovorca ministerstva financií: „Cieľom novely zákona o správnych poplatkoch je zefektívniť konanie orgánov štátnej správy, zjednodušiť a skvalitniť ich činnosť.“ K tomu má viesť aj zavedenie tzv. rýchlostného poplatku za skorý zápis vlastníckeho práva do katastra. Úrad geodézie, kartografie a katastra si od toho sľubuje najmä zníženie korupcie na katastrálnych úradoch, ktorú potvrdil aj prieskum Svetovej banky. „Cieľom návrhu je, aby poplatky za rýchlejšie rozhodovanie boli príjmom štátu,“ hovorí Jaroslava Tomašovičová z úradu.
OPONENT
Andrej Salner, analytik: „Zavedenie poplatkov za urýchlené vybavovanie na katastroch môže jednoznačne pomôcť znížiť korupciu. Platby, ktoré platili klienti za rýchlejšiu službu vo forme úplatkov, budú namiesto vreciek úradníkov a sprostredkovateľov tiecť do štátnej pokladnice. Problém môže nastať, ak úrady nebudú kapacitne schopné, tak ako doteraz, zákonné lehoty plniť. Občan sa môže dostať do situácie, kde bude musieť aj tak dať úplatok.“ Pripúšťa, že poplatky otvárajú aj otázku rovnosti občanov. „Bolo by však alibizmom tváriť sa, že v dnes existuje rovnosť.“
HMOTNÁ NÚDZA
Dôvody, pre ktoré sa človek ocitol v hmotnej núdzi, sa nemajú rozlišovať na subjektívne a objektívne. Každý jednotlivec dostane 1450 korún, rodič s najviac 4 deťmi 2160, s viac ako 4 deťmi 3160, dvojica bez detí 2530 korún, dvojica s menej ako 4 deťmi 3210, s viac ako 4 deťmi 4210 korún. K tomu bude možné získať: aktivačný príspevok (800 korún ešte pol roka po tom, ako si nájde prácu alebo ak pracuje pre obec, vzdeláva sa, platí aj v prípade externého štúdia, ak ešte nemá titul), príspevok na bývanie (780 pre jednotlivca, 1330 pre rodinu), ochranný príspevok (800 korún, pre toho, kto sa stará o postihnutého, je sám invalid, má dôchodkový vek), príspevok na zdravotnú starostlivosť (50 korún), jednorazovú dávku (na mimoriadne výdavky – nákup pomôcok do školy pre dieťa, mimoriadne liečebné náklady, vo výške nákladov, najviac 3-násobok životného minima). Posudzovanie sa sprísni – tí, ktorí nevyužijú všetky možnosti zlepšiť svoj príjem, nebudú sa považovať za ľudí v hmotnej núdzi. Napríklad, ak si rozvedený rodič nenárokuje na súde výživné pre dieťa, nemôže byť v hmotnej núdzi. ZA
Peter Húska, ministerstvo sociálnych vecí: „V sociálnom systéme dlhodobo pretrváva vysoká miera závislosti obyvateľstva od dávky sociálnej pomoci – tým, že dovoľuje sociálnu pomoc využívať bez časového obmedzenia jej poskytovania a priznanie dávky nie je priamo úmerné osobnej aktivite. Zákon zvyšuje motiváciu jednotlivca pri riešení sociálnej situácie. Štát bude podporovať ľudí, ktorí sa chcú dostať z nepriaznivej situácie, výhodnejšie bude pracovať.“
PROTI
stanovisko KOZ: „Návrh zákona znižuje úroveň všetkých dávok poskytovaných v hmotnej núdzi hlboko pod úroveň životného minima. Sumy dávok a príspevkov nezabezpečia ani dostatok stravy, nieto ešte ošatenie a primerané prístrešie. Občan v hmotnej núdzi takmer nebude schopný prežiť. Mladí ľudia s nízkymi príjmami si nebudú môcť zakladať rodiny. Rodiny s deťmi, kde budú obidvaja rodičia nezamestnaní, nebudú schopné uživiť svoje deti a dá sa predpokladať, že deti budú vyrastať na ulici. Časť občanov bude nútená pracovať za veľmi nízke mzdy.“
PLATY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
štátni zamestnanci majú byť platení podľa toho, ako si plnia svoje úlohy. Dĺžka praxe na ich plat už nemá mať priamy vplyv. Platové stupne, do ktorých sú úradníci na základe nej radení, budú zrušené. Úradníci v jednej platovej triede najprv dostanú rovnaký plat. Každý rok sa im upraví na základe hodnotenia. Nadriadení ich budú známkovať – za „jednotku“ úradník nedostane navyše ani korunu, za „štvorku“ si prilepší o tri percentá. Ak si úlohy bude plniť kvalitne, môže dostať osobný príplatok až do výšky 100 percent platu, navrhuje sa zrušiť odchodné i príplatok k dôchodku, úradníci, ktorí sa vzdelávali na štátne trovy, musia v štátnej službe zotrvať istý čas, ktorý určí úrad. Inak uhradia časť nákladov za školenie. NAVRHOVATEĽ
Ľubomír Plai, predseda Úradu pre štátnu službu: „Človek prechádzal do vyšších platových stupňov na základe rokov odslúžených v štátnej službe a to mu stačilo, aby išiel platovo hore. Prechádza sa na ‘manažérskejší‘ spôsob odmeňovania. Nebude sa prihliadať na to, koľko kto odpracoval, ale na kvalitu plnenia úloh. Bude to spravodlivejšie a môže to prilákať mladých a kvalifikovaných ľudí.“
OPONENT
Igor Lenský, predseda Slovenského odborového zväzu verejnej správy: „Môžem povedať, že sme s tým v zásade spokojní. Vyjednávali sme s ministerstvom až do utorka pred rokovaním vlády a dospeli sme k dohode. Upravilo sa započítavanie odpracovaných rokov pri prechode do tohto nového systému, takže nikto, ak na tom nezarobí, o nič nepríde.“
ZDAŇOVANIE NEHNUTEĽNOSTÍ
zavedie sa jednotná pevná sadzba na zdaňovanie zmien vlastníctva nehnuteľností vo výške 3 percentá a zaniknú kategórie daňovníkov členené podľa stupňa príbuzenského vzťahu, základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností bude dohodnutá cena, najmenej však všeobecná hodnota nehnuteľnosti zistená podľa osobitného predpisu, zruší sa daň z dedičstva a darovania, prevod a prechod nehnuteľností sa má zdaňovať len do konca roku 2004 ZA
Peter Papanek, hovorca ministerstva financií
„Existencia skupín daňovníkov podľa príbuzenského vzťahu k prevodcovi nemá pri dani transakčného typu opodstatnenie.“
PROTI
neexistuje
ROVNÁ DAŇ
firmy, zamestnanci aj podnikatelia budú odvádzať štátu 19 percent zo zisku, respektíve zo mzdy jednotná sadzba nahradí doterajšie sadzby (10 – 38 percent platia zamestnanci a živnostníci, 25 percent firmy) zvýši sa nezdaniteľné minimum z 38 760 na 19,2-násobok životného minima, teda 80 832 korún) na každého daňovníka a na nepracujúcu manželku (manžela) odpočítateľná položka na dieťa zanikne a vystrieda ju daňový bonus 400 korún rovná daň bude súčasťou daňovej reformy, ktorá počíta so zavedením jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 19 percent ZA
Ivan Mikloš, minister financií
„Bude to znamenať predovšetkým zlepšenie podnikateľského prostredia, zlepšenie podmienok na dlhodobo udržateľný vysoký ekonomický rast, na väčší prílev zahraničných investícií. Bude to priestor na zníženie daňových únikov, pretože sa zníži motivácia unikať od platenia daní.“
PROTI
Ivan Saktor, predseda KOZ
„Štát prestane plniť sociálne funkcie a vystrieda ho trhový štát, v ktorom prestane platiť solidárny princíp. Uprednostňujeme progresívne zdanenie, aké má celá Európska únia, pretože tí, ktorí zarábajú viac, by mali byť viac zdaňovaní pre tých, ktorí sú odkázaný na dávky zo štátneho rozpočtu.“
PAUŠÁLNA DAŇ
zruší sa možnosť platiť paušálnu daň z príjmov, ktorá sa pohybovala od 2 do 2,75 percenta a vzťahovala sa na živnostníkov a slobodné povolania, ktorých ročný príjem neprekračoval dva milióny korún možnosť neviesť účtovníctvo si budú môcť uplatniť iba tí živnostníci, ktorí budú ochotní znížiť si daňový základ o paušálnu sumu výdavkov vo výške 25 percent. V súčasnosti existujú kategórie podnikateľov, ktoré si môžu odpočítavať viac minister financií Ivan Mikloš pripustil možnosť, že pre remeselníkov sa zvolí prechodné obdobie, počas ktorého sa daň zachová ZA
Peter Papanek, hovorca ministerstva financií
„Navrhujeme zrušiť model paušálnej dane, pretože ide o nesystémový prvok. Účelom bolo najmä zníženie administratívnej náročnosti podnikania pre drobných podnikateľov, ktorí nemajú dostatočné administratívne kapacity na vedenie riadnej účtovnej a daňovej evidencie. Túto funkciu v dostatočnej miere spĺňa uplatňovanie paušálnych výdavkov percentom z príjmu.“
PROTI
Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov
„Paušálna daň nie je ideálna, ale mala by sa vyliečiť, nie zabiť. Obsahuje v sebe zníženie administratívnej náročnosti, teda odbremeňuje podnikateľov od účtovníctva. Mala by ďalej viesť k znižovaniu daňového zaťaženia a mala by sa rozšíriť na viac činností a nad obrat dva milióny korún.“
Podporu na bývanie získajú aj sociálne slabší
návrh novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania vymedzuje sociálne slabšie skupiny ľudí, ktorí sa pri výstavbe, prestavbe bytu či domu môžu uchádzať o úver a nenávratný príspevok, o podporu môžu žiadať aj osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pestúni, deti zverené do pestúnskej starostlivosti a taktiež deti vychované v detských domovoch. Dostanú výnimku a môžu si kúpiť aj staršie domy a byty, zavádza sa program sociálneho bývania, program nájomného bývania, novou je aj možnosť podpory výstavby obecných nájomných bytov, financovať sa bude i obnova bytov, rodinných domov, bytových domov, žiadosti o úver už nebude prijímať okresný úrad, ale obecný úrad, úver možno získať na rozlohou väčšiu nehnuteľnosť. Kupovaný byt môže mať najviac 90 a dom 140 metrov štvorcových. Dnes sa dá úver získať na nehnuteľnosť s rozlohou do 80 metrov štvorcových, fond už nebude poskytovať podporu na všetky doterajšie programy, podmienkou na získanie podpory je dospelý vek žiadateľa a pravidelný pracovný príjem, ktorý nemôže presiahnuť 3,5-násobok životného minima STANOVISKO NAVRHOVATEĽA
Novela prináša podľa riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania nové možnosti. „Zavádzame pojem sociálneho, ako aj nájomného bývania a bude možné získať podporu aj na obnovu bytov či domov. Nehnuteľnosti si môžu kúpiť aj deti vychované v detských domovoch,“ zastáva vládou schválený návrh zákona riaditeľ Štátneho fondu rozvoja bývania Zoltán Kása. „Zmena zákona je aj reakciou na zrušenie okresných úradov,“ dodáva minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky.
PRIVATIZÁCIA
štát bude môcť predať zvyšné podiely v strategických podnikoch akcie SPP, Slovenských telekomunikácií, Západoslovenskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej energetiky a Transpetrolu budú môcť kúpiť súčasní minoritní alebo noví investori vláda tým získa peniaze na financovanie reforiem, predovšetkým reformy dôchodkového systému štát sa tým pripraví o možnosť čerpať dividendy, ktoré sa vyplácajú každý rok v závislosti od hospodárenia podniku ZA
predkladacia správa k návrhu novely zákona o veľkej privatizácii hovorí: „Nutnosť doprivatizovať je zrejmá s ohľadom na zavádzanie nového dôchodkového systému, pri ktorom štát na vykrytie prechodného obdobia musí vynaložiť značné finančné prostriedky.“
PROTI
Ivan Saktor, prezident KOZ: „Stotožňujeme sa s názorom zamestnávateľov, že konečne by sa mohla vytvoriť koncepcia dlhodobého rozvoja, ktorá by naznačovala zdrojové krytie odvetví, ktoré sú nosné pre celé hospodárstvo. Po privatizácii nebude štát vedieť nič regulovať.“
REŠTITÚCIE
Vláda dala ešte jednu šancu na uplatnenie nárokov na reštitúcie pôdy osobám a subjektom, ktoré to neurobili do konca roku 1992. Lehota na uplatnenie nároku bude jeden rok. Reštitúcie sa týkajú ľudí, ktorým štát zobral majetok v období od februára 1948 do januára 1990. Reštitúcie štát budú stáť okolo 2,5 miliárd korún. Navrátená má byť najmä pôda vo vlastníctve štátu alebo právnických osôb, ktoré boli poverené jej správou. Súkromné osoby vlastnia malú čiastku pozemkov. Občania si budú môcť nárokovať aj pôdu, ktorá je evidovaná na Slovenskom pozemkovom fonde ako pôda vo vlastníctve neznámych vlastníkov. Na Slovensku je 578 535 hektárov poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov. Z toho na južnom Slovensku sa nachádza asi 150 tisíc hektárov. Do roku 2005 by pôda neznámych vlastníkov mala prejsť do správy samospráv. ZA
Béla Bugár, predseda SMK: „Zákon prinesie spravodlivosť pre všetkých. Zákon hovorí aj to, že väčšina pôdy, okrem tej, ktorú bude potrebovať štát na svoje strategické ciele, prejde od roku 2006 do vlastníctva samospráv. Myslím si, že hospodárenie s pôdou potom bude prehľadnejšie a kontrolovateľnejšie.“
PROTI
Miroslav Maxon (HZDS), predseda výboru pre pôdohospodárstvo: „Do pôvodne stanoveného termínu bolo potrebné len prihlásiť sa k tomu vlastníctvu a lehota na jeho preukázanie mohla prebiehať doposiaľ. Otvára sa tým proces reštitúcií. Pôda vlastníkov, ktorí sa neprihlásili, už mohla byť vyrovnaná a môže mať iných vlastníkov. Pre mňa nie je prevod tejto pôdy akceptovateľný.“
REGIONÁLNE ŠKOLSTVO
od januára sa má zaviesť nový model financovania základných a stredných škôl a školských zariadení – peniaze dostanú podľa počtu žiakov, peniaze školám už majú prichádzať cez novozriadené krajské školské úrady. Každý typ školy – štátna, cirkevná i súkromná – dostane rovnakú sumu na žiaka, pre školy bude platiť trojročné prechodné obdobie, keď dostanú aj isté zaručené minimum, ak parlament prijme zmluvu s Vatikánom o náboženskej výchove a vzdelávaní, na základných a stredných školách sa zavedie povinne voliteľná výučba náboženstva, uzná sa právo cirkví zriaďovať a riadiť vlastné školy. Dostanú peniaze rovnako ako ostatné školy. Registrované cirkvi môžu navrhnúť aj zriadenie teologických fakúlt pri univerzitách. NAVRHOVATEĽ
Martin Fronc, minister školstva: „Zákon zavádza spravodlivejší systém financovania škôl.“ Obhajoval vznik krajských školských úradov, aj keď predstavitelia obcí a samospráv žiadali, aby peniaze nešli cez ne. „Dostali sme veľmi rozporné čísla v tomto roku od odborov školstva krajských a okresných úradov, na základe ktorých bolo problematické prerozdeľovať peniaze. Nejde len o presun finančných prostriedkov, ale aj o zber údajov, ktoré musia byť presné. Inak to nebude fungovať.“
OPONENT
Ján Gašperan, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy: So vznikom krajských školských úradov súhlasí, peniaze na jednotlivé školy by podľa neho však malo rozdeľovať priamo ministerstvo. „Je tam ešte viacero detailov, ktoré treba ešte dopracovať,“ hodnotil zákon o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve. Pri tomto zákone i zákone o financovaní regionálneho školstva však kritizoval ich rýchle prijatie, lebo odborári vraj nemali dostatočný časový priestor na rokovanie. Nový model financovania – podľa počtu žiakov – pokladá za správny, ale „nedá sa uplatniť na sto percent, zohľadniť treba napríklad málotriedky“.
Poplatky za vysoké školy
Za vysokoškolské štúdium sa od januára 2004 ešte nebude platiť. Z návrhu zákona, ktorý vláda prerokovala, boli vypustené časti, ktoré sa týkajú poplatkov, ako aj zmena systému sociálnych štipendií. Ministra školstva Martina Fronca kabinet poveril, aby v spolupráci s ministerstvom financií do 30. novembra vypracoval novú filozofiu vyberania poplatkov a štipendií. Za vysokoškolské štúdium sa tak bude platiť asi až od školského roku 2004/05.
