lne. V nížinných oblastiach Slovenska na Žitnom ostrove, Východoslovenskej nížine a Záhorskej nížine možno najintenzívnejší dopad pozorovať v ťažkých pôdach, pretože majú nízku vodivosť pre vodu a enormné vysušovanie pôdneho profilu nemôže byť kompenzované prítokom od hladiny podzemnej vody. Podľa riaditeľa Ústavu hydrológie Slovenskej akadémie vied (SAV) Júliusa Šútora oproti náhlym vznikom povodní nastupuje sucho pozvoľna a začína sa prejavovať tvorbou puklín v ťažkých pôdach. Tá závisí od obsahu ílových minerálov v pôde a od momentálnej vlhkosti pôdy. Šútor je presvedčený, že so suchom možno úspešne bojovať pomocou technických a melioračných opatrení.
SAV využíva informačné technológie, ktoré slúžia na predpoveď povodní či ďalších prírodných katastrof. Jednou z najmodernejších technológií v internetovom prostredí, ktoré dokáže previazať veľké množstvo počítačov s distribuovanými úložiskami údajov, dátovými senzormi a používateľmi, je gridové počítanie. V prípade predpovede povodní je podľa riaditeľa Ústavu informatiky SAV Ladislava Hluchého možné napríklad určiť veľkosť zaplavenej oblasti, výšku vody, jej rýchlosť, ako aj spočítanie možných škôd na budovách či v poľnohospodárstve. Simulované scenáre môžu dostať primátori a starostovia a na ich základe informovať obyvateľov o potrebe evakuácie.
Pre varovný a predpovedný systém protipovodňovej ochrany je určený nový typ prístroja MARS-5, ktorý je nainštalovaný v pozorovacej sieti staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu na tokoch Dunaj, Hron a Uh. Po prekročení napríklad prvého stupňa povodňovej aktivity stanica vyšle alarmovú správu na dispečing, odkiaľ sa môže distribuovať povolaným osobám. Hlasový a dátový prenos údajov je zabezpečený prostredníctvom verejnej telefónnej siete alebo siete GSM.
