olitickú scénu, aby bolo schopné po vstupe do Aliancie v reálnom čase zaujímať postoje k zásadným otázkam vojny a mieru bez ohľadu na to, kto bude pri moci. Popri dôraze na ochranu utajovaných skutočností odporúča ďalšie rozširovanie NATO o krajiny schopné zvýšiť bezpečnosť jej členov a odborne podporovať Ukrajinu, Srbsko a Čiernu Horu ako štáty prednostného politického a bezpečnostného záujmu SR. Nový veľvyslanec pri NATO to uviedol v zámeroch misie pred Zahraničným výborom NR SR, ktorý s ním dnes jednomyseľne súhlasil.
Zo skúseností z rozšírenia Aliancie o susedné Česko, Maďarsko a Poľsko odvodzuje Slobodník riziká nášho členstva. Akčnosť vlády môže ovplyvniť nestálosť verejnej mienky, hrozí tiež menší záujem politickej reprezentácie o túto agendu pod tlakom hospodárskeho a sociálneho vývoja a s tým súvisiaca zmena priorít, ktorá by spomalila reformu armády. Obáva sa tiež zväčšovania rozporov medzi USA a niektorými európskymi členmi NATO, predovšetkým Francúzskom a Nemeckom a cieleného vytvárania paralelných európskych vojenských štruktúr a presadzovania možnosti vylúčenia alebo pozastavenia členstva, ktorá sa objavila po irackej kríze a probléme s ochranou Turecka v americkom Kongrese. "Pre Slovensko je lepšia pevná väzba na Spojené štáty ako len čisto európska štruktúra," povedal nový veľvyslanec pri NATO agentúre SITA. Tento obranný model je už odskúšaný a podľa neho mnohé rozhodnutia nie je možné urobiť bez Washingtonu.
Igor Slobodník sa za veľvyslanca pri NATO pripravoval od marca 2003. Jeho navrhovateľom do funkcie bol aj súčasný predseda Zahraničného výboru NR SR, vtedajší štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Ján Figeľ. Slobodník sa narodil v roku 1962, je ženatý, má dvoch synov. Hovorí rusky a anglicky. Absolvoval prekladateľstvo z oboch jazykov na FF UK v Bratislave, potom pracoval v ČSTK, dva roky v medzinárodnej redakcii. Následne bol hlavným sekretárom časopisu Výber a od roku 1991 ho rok viedol. V roku 1992 prijal ponuku posledného federálneho šéfa diplomacie Jozefa Moravčíka a stal sa jeho tajomníkom. V decembri 1992 odchádza na prvý diplomatický post do Kodane ako prvý tajomník veľvyslanectva, potom radca a rok bol chargé d´affaires v čase, keď sme v Dánsku nemali veľvyslanca. V máji 1997 odišiel ako veľvyslanec do Veľkej Británie, v auguste 2000 sa vrátil na odbor hlavného vyjednávača Jána Figeľa. O rok v marci ho menovali za šéfa odboru bezpečnostnej politiky ministerstva obrany.
es;jj;bl
