Bratislava 9. septembra (TASR) - Slovensko bude žiadať Európsku úniu (EÚ) o uvoľnenie vyplácania 10 percent finančných prostriedkov z programov PHARE a ISPA, o ktorých zadržaní rozhodla Európska komisia (EK) v júli tohto roku kvôli kauze eurofondy. Podľa vicepremiérky pre európsku integráciu Márie Kadlečíkovej na ďalšie zadržiavanie prostriedkov predvstupovej pomoci nie je dôvod.
"Nič mimoriadne sa na Slovensku nestalo, čo by sa nedialo aj v iných krajinách," povedala pre TASR v súvislosti s doterajším vyšetrovaním podozrenia zo zneužitia európskych fondov. V kauze podľa nej teda nejde o výlučne slovenský problém.
Vyšetrovanie podľa vicepremiérky ukazuje, že jedna z firiem, blízka exriaditeľovi odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády SR Ronaldovi Tóthovi, bola súčasťou konzorcií zahraničných firiem, ktoré získali viac projektov v rámci programu PHARE na Slovensku. Ako dodala, "definitívne schválenie projektov šlo cez Európsku komisiu".
List s informáciou o dosiahnutých výsledkoch šetrenia zašle premiér Mikuláš Dzurinda komisárovi EÚ pre rozšírenie Günterovi Verheugenovi v týchto dňoch. "Odpoveď posielame, nech Brusel zváži, čo bude doma robiť, pretože to nie je len o nás, ale treba si všimnúť aj ďalších," povedala Kadlečíková.
Na rokovaní zahraničného a integračného výboru Národnej rady SR vo štvrtok uviedla, že v prípade eurofondy išlo "vyslovene o klientelizmus, konflikt záujmov, o ovplyvňovanie a najmä o netransparentnosť". Vzhľadom na neexistujúcu, prípadne zlikvidovanú dokumentáciu sa však "na 90 percent nedá nič dokázať".
Príčiny problémov podľa nej vznikli už v roku 1997, keď sa na Úrade vlády SR vytvárala organizačná štruktúra pre integračné záležitosti. Niektoré organizačné jednotky ostali nezaradené do štatútu Úradu vlády a neboli vytvorené ani procedurálne postupy, uviedla Kadlečíková. "Neexistovali dokonca ani smernice, podľa ktorých sa programovali a využívali prostriedky PHARE. Zavedená prax spočívala i v tom, že sa nepodávali správy zo služobných ciest."
Kauzu podľa jej slov spustil "rafinovaný" list manželky exriaditeľa odboru zahraničnej pomoci, pričom svoju rolu zohrali aj "rôzne mimovládky, ktoré si osobujú, že môžu hodnotiť zneužívanie finančných prostriedkov".
Vicepremiérka zdôraznila nepríjemný dôsledok kauzy v meškaní kontrahovania projektov na rok 1999. "Toľko sme sa hrali s týmito projektmi, resp. eurofondmi, že prídeme snáď o prostriedky, ktoré máme z EÚ."
Aféra okolo eurofondov vznikla v apríli tohto roku v súvislosti s podozrením zo zneužitia prostriedkov EÚ exriaditeľom odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády. Kvôli kauze musel z postu vicepremiéra pre európsku integráciu odísť Pavol Hamžík a EK rozhodla viazať výplácanie 10 percent prostriedkov na projekty programov PHARE a ISPA pre Slovensko.
*hol rč
