Bratislava 28. augusta (TASR) - K prekročeniu informačného hraničného prahu ozónu došlo v stredu v Prešovskom a Trnavskom kraji. Na monitorovacej stanici Štrbské Pleso a Topoľníky meteorológovia namerali 180 mikrogramov na meter kubický. V ostatných aglomeráciách a zónach neboli namerané žiadne prekročenia.
Najvyššie priemerné jednohodinové koncentrácie prízemného ozónu sa pohybovali od 99 mikrogramov na kubický meter v Žilinskom kraji na monitorovacej stanici Ružomberok.
Stredná Európa sa nachádza v nevýraznom tlakovom poli. Pri jasnom až polojasnom počasí naďalej nie je vylúčená možnosť prekračovania informačného hraničného prahu ozónu na území Slovenska.
Ozón je plyn rozpustný vo vode so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorý má akútne i chronické účinky na zdravie. Akútne účinky sa môžu pozorovať u citlivých osôb už od koncentrácií, ktoré prekračujú hodnotu informačného hraničného prahu vo forme dráždenia očí, nosa a hrdla, pocitov tlaku na prsiach, kašľa a bolesti hlavy. U astmatikov môže vyvolávať záchvaty a príznaky z dráždenia dýchacích ciest.
Chronické účinky je možné očakávať pri opakovanom a dlhodobom vystavovaní organizmu jeho pôsobeniu a môžu sa prejavovať zápalovými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc, zmenami v zložení krvi, zvýšením pohotovosti na alergickú reakciu, poruchami odolnosti organizmu. K najcitlivejším skupinám populácie na ozón patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovocievnej sústavy, alergici a astmatici, malé deti a tehotné ženy.
Pre obmedzenie zbytočnej expozície ozónu v čase so zvýšenými koncentráciami prízemného ozónu v ovzduší je treba obmedziť dobu pobytu vonku, skrátiť vetranie obytných miestností, obmedziť fyzickú námahu vonku a nevykonávať aktivity, pri ktorých dochádza k úniku iných škodlivín do ovzdušia - natieranie, lepenie, brúsenie, prášenie, fajčenie, voľné spaľovanie.
