ať potrebná dvojtretinová väčšina poslancov. Svedčia o tom výsledky doterajších rokovaní komisie zástupcov všetkých poslaneckých klubov, ktorá pracuje na tom, aby v parlamente zákon bezproblémovo prešiel. Ako pre agentúru SITA uviedol poslanec za SDKÚ Roman Vavrík, ktorý komisiu vedie, poslanci viacero problémových miest v zákone vyriešili, "nedohodli sme sa už len na
jednej-dvoch maličkostiach". Konkretizovať ich však odmietol. Dodal, že komisia sa na začiatku septembra ešte raz zíde, aby sa pokúsila odstrániť aj tieto "maličkosti".
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý je predkladateľom tejto normy, nie je informovaný o výsledkoch rokovaní poslaneckej komisie. Ako uviedol, poslanci sa rozhodli, že ho na rokovania neprizvú, preto nevie na čom sa dohodli. "Verím však, že zákon v parlamente prejde a dostane sa do druhého čítania. Ide totiž o ťažiskový zákon, ktorý by mal slúžiť tomu, aby naše politické prostredie bolo pod väčšou kontrolou," vyjadril svoje presvedčenie Lipšic.
Ústavným zákonom o konflikte záujmov, na ktorého schválenie je treba 90 poslaneckých hlasov, sa mal parlament zaoberať už na júlovej schôdzi. Rokovanie vtedy prerušil predseda parlamentu Pavol Hrušovský po porade so zástupcami poslaneckých klubov. Dôvodom bola nedostatočná podpora návrhu medzi poslancami a to nielen opozície ale aj koalície. Poslanci videli problém okrem iného vo veľkých právomociach zákona smerom k samosprávam, ako aj v majetkových priznaniach, ktoré by boli povinní predkladať rodinní príslušníci dotknutých osôb. Výhrady mali aj k zavedeniu tzv. postzamestnaneckých obmedzení, na základe ktorých by ústavní činitelia nemohli istý čas prijať ponuku na zamestnanie sa u fyzickej alebo právnickej osoby, v ktorej prospech záujmov rozhodovali.
