Prievidza 1. septembra (TASR) - Belorítky, sťahovavé vtáčiky podobné lastovičkám, dnes v skorých ranných hodinách z hornej Nitry odleteli do svojho zimoviska v južnej Afrike. Ešte v nedeľu, napriek mrholeniu, ich celé skupiny lietali v blízkosti svojich hlinených hniezd a udivovali svojimi nezvyčajnou leteckou akrobaciou. Dnes už je obloha nad sídliskami a dedinskými domami prázdna. Iba občas preletia vrabce, ktoré opatrne skúmajú uvoľnené hniezda.
Podľa ornitológov je odlet belorítok nezvyčajne skorý. Najmä ak v tomto roku stihli vyviesť mláďatá dvakrát. Zvyčajne odlietajú až koncom septembra alebo začiatkom októbra. Starší ľudia vravia, že to predznamenáva rýchly koniec tohoročného leta a príchod studeného počasia, čo tieto vtáky dokážu vycítiť. Akoby na dôkaz tohto tvrdenia sa ráno v Hornonitrianskej kotline už prevaľovala hustá hmla.
Belorítky patria do čeľade lastovičkovitých a sú o niečo menšie ako lastovičky. Živia sa muchami, voškami, drobnými pavúkmi, letiacimi na pavučinách, podenkami a iným hmyzom okrem bodavého, ktoré chytajú v letku. Na svoje letoviská rozkladajúce sa v celej Európe, Ázii až po Japonsko prichádzajú zvyčajne koncom apríla až začiatkom mája.
Najskôr prilietavajú samčeky. Skontrolujú staré hniezda či sú v poriadku, opravujú ich, alebo začínajú stavať nové. Potom sa k nim pridávajú aj samičky. Spoločne miesia kúsky hliny so slinami a z nich potom zliepajú svoje obydlia. Tie sú na rozdiel od lastovičiek takmer úplne uzatvorené iba s malým otvorom v hornej časti. Párenie prebieha v dokončenom hniezde. Krátko potom samička znesie štyri až päť bielych vajíčok, na ktorých striedavo sedia obaja rodičia približne 14 dní. Spoločne 24 až 28 dní aj kŕmia mláďatá. Belorítky dospievajú až v druhom roku života. Skúškou dospelosti je absolvovanie niekoľko tisíckilometrovej púte do Afriky a späť.
