O peniaze pri príležitosti pápežovej návštevy žiadali najmä mestá. V Petržalke sa napríklad stavia kostol a všetky mestá, akm pápež príde, si chceli aj poopravovať cesty. FOTO SME – PAVOL MAJER
BRATISLAVA – Najbližšia návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku vyvoláva v porovnaní s jeho predchádzajúcimi návštevami prijímanými verejnosťou jednoznačne pozitívne nezvyklé emócie. Debata o návšteve zapadá podľa sociológov do prebiehajúcej debaty na tému, aké vlastne Slovensko bude.
„Na jednej strane je tu predstava kresťanského Slovenska, opierajúca sa o sčítanie ľudu. Na druhej strane je tu realita, ktorá zďaleka nie je taká konzervatívna. Predovšetkým v mestách sú liberálne postoje oveľa silnejšie, než vypovedá sčítanie,“ hovorí sociológ Pavel Haulík. „Nutne to vyvoláva trenice a obavy.“
Pri sčítaní ľudu v roku 2001 sa 84 percent obyvateľov prihlásilo ku kresťanstvu. Ku grécko– či rímskokatolíckemu vierovyznaniu až 73 percent. Vysoké čísla po zverejnení prekvapili aj cirkevných predstaviteľov. Sociologický prieskum z roku 1999 však ukázal, že len asi 12 percent obyvateľov je za posilnenie vplyvu cirkvi na spoločnosť. 50,7 percenta pokladá jej vplyv za primeraný a 25 percent za príliš silný.
„Prihlásenie sa (k cirkvi pri sčítaní) je úplne nezáväzné. Preto je medzi prihlásenými veľmi veľa tých, ktorí v boha vôbec neveria. To je ten paradox – slovenský konformizmus,“ povedal pre SME po zverejnení výsledkov sčítania sociológ Ján Bunčák. Aj cirkevní predstavitelia si uvedomujú, že čísla zo sčítania nevypovedajú o religiozite.
„U nás sa ľudia rozvádzajú rovnako ako kdekoľvek inde. Takže o aký katolicizmus ide? Nemám rád, keď sa chválime vo svete, že sme katolíci a kresťania, pretože to nie je pravda,“ povedal v rozhovore pre ČTK biskup Rudolf Baláž. V pláne na roky 2000 – 2005 si Konferencia biskupov Slovenska ako hlavný cieľ dala sústrediť sa na pastoráciu a evanjelizáciu – svojím spôsobom na „misie“ na štatisticky katolíckom Slovensku.
Základná zmluva Slovenska s Vatikánom v parlamente prešla takmer jednohlasne. Rovnako KDH zatiaľ získalo partnerov na svoju stranu v konflikte s ANO okolo interrupčného zákona. Na druhej strane, parlament odmietol odhlasovať dodatok o etickej zvrchovanosti Slovenska k prístupovej zmluve s Európskou úniou presadzovaný práve KDH, a vo vláde sa ANO podarilo presadiť, že o školskej zmluve s Vatikánom bude debatovať parlament.
Doterajší spor v spoločnosti medzi mečiarizmom ako autoritárskym systémom vládnutia a demokratickou opozíciou nahradia dva nové hlavné konflikty – konflikt medzi konzervatívcami a liberálmi, najmä v otázkach kultúrnych a etických, a konflikt medzi pravicou a ľavicou o sociálne veci a zásahy štátu do ekonomiky.
„Od poslednej návštevy pápeža v roku 1995 je tu výrazný posun k liberalizácii spoločnosti v štýle západných spoločností. Je len otázkou času, kedy tento posun dostane aj výraznejšiu podobu politického stvárnenia. Už teraz je tu skrytý konflikt,“ hovorí Pavol Haulík. „Slovensko sa bude hodnotovo a politicky čoraz viac podobať západným krajinám ako svojej minulosti. Otázka je, ako rýchlo to pôjde a aké dramatické budú konflikty. Bude to jedna z dominantných tém na politickej scéne.“
