Aliancia nového občana navrhuje na post ministra hospodárstva predsedu strany Pavla Ruska. Do funkcie ho jednohlasne nominovalo predsedníctvo strany. Čo k tomu v tejto chvíli dodať? Obsadzovanie postov vo vláde, vrátane ministerstva hospodárstva, je vecou politických dohôd. A ak ANO, prečo nie Rusko? Na druhej strane, je tu i kontext.
Napríklad je tu spor medzi ANO a KDH, ktorý sa nezačal bojom Ruskovej strany o interrupcie, ale podľa všetkého ešte oveľa skôr - pokusmi o „spoluúčasť“ v niektorých zložkách silových rezortov. Aj preto nie náhodou je vo vojne medzi oboma stranami „generálom“ KDH minister vnútra Palko. Spor ANO verzus KDH nie je pritom zďaleka natoľko horúci v parlamente, ktorého predsedom je líder KDH Hrušovský a kde je Rusko podpredsedom. Teraz sa chce Rusko presunúť do vlády.
Potom je tu samotný rezort hospodárstva, ktorý podľa Ruska považovali v ANO za svoju „výkladnú skriňu“. Treba povedať, že okrem deklarácií o potrebe doprivatizovať podiely štátu v takzvaných strategických firmách sa toho v nej až tak veľa konkrétneho dosiaľ nezaskvelo (čo nemusí byť vinou ministra Nemcsicsa). O tendri na Slovenské elektrárne - čo je medzinárodne dlho očakávané posledné z najväčších slovenských privatizačných súst - sa rozpráva plynule (a každú chvíľu inak) už niekoľko rokov. Teraz chce na ministerstvo prísť Rusko.
Je tu i celková situácia v koalícii. Nedávne „konsenzuálne“ koaličné dohody boli očividne najmä o faktických aj rétorických ústupkoch ANO. To muselo Ruska bolieť oveľa viac, než dal verejne najavo: na popularitu predsedu ANO vplýva jeho rétorika rovnako - ak nie viac - než aktivity jeho strany.
V prvej chvíli je jasné asi len to, že situácia sa mení. Parlament nebude hlasovať o Ruskovej imunite. ANO prechádza do protiútoku. Už nikdy pozícia fackovacieho panáka, už žiadne slabé miesta: predseda bude sedieť vo vládnej výkladnej skrini (plnej elektriny) a jeho najvernejší spolustraník Ľubomír Lintner zaujme jeho podpredsednícku stoličku v parlamente. Všetky ďalšie kontexty sa ukážu čoskoro.
