ovore pre agentúru SITA postulátor diecéznej fázy procesu blahorečenia Zdenky Schelingovej Stanislav Zvolenský. Na základe takejto povesti sa začína proces v diecéze, v ktorej kandidát svätosti zomrel. Miestny biskup vymenuje trojčlennú komisiu odborníkov - historikov, ktorí o dotyčnom zozbierajú všetky dostupné dokumenty. Prípadne sa hľadajú aj ľudia, ktorí kandidáta svätosti poznali. Tí majú vydať svedectvo buď o jeho mučeníckej smrti alebo svätom živote.
Zozbierané materiály sa posielajú do Ríma na Kongregáciu pre kauzy svätých. Tam komisia siedmich alebo deviatich teológov opätovne posúdi všetky dokumenty. Na záver vydajú stanovisko, či je možné považovať za dokázané, že kandidát mal hrdinské cnosti alebo bol mučeníkom. Následne ešte raz verdikt a hlasovanie tejto komisie preskúma Komisia biskupov a kardinálov. Tí potom odporučia pápežovi, aby kandidáta vyhlásil za blahoslaveného. Rozhodnutie je však na samotnom Svätom Otcovi.
V prípade kandidáta na blahorečenie, ktorý nebol mučeníkom, a teda sa hodnotia jeho hrdinské cnosti, vyžaduje cirkev aspoň jeden dokázaný zázrak na jeho príhovor. U mučeníkov sa takáto podmienka nevyžaduje. Zázrak, ak ide o uzdravenie, preskúma konzílium lekárov. Tí môžu konštatovať, že na základe súčasného stavu medicíny nie je možné uzdravenie vysvetliť. V takom prípade blahorečeniu nestojí nič v ceste. Táto podmienka je však nevyhnutnou v prípade svätorečenia už blahoslaveného kandidáta.
