o druhej kategórie, čo znamená, že sú pred ňou uprednostnené ostatné regióny," uviedol pre agentúru SITA primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. Ako pripomenul, úlohou Bratislavy je spolupracovať s ďalšími regiónmi, napríklad v oblasti turizmu. "Vytvoríme ponukový list pre cestovné kancelárie nielen v Bratislave, ale budeme sa usilovať posunúť turistov aj do ďalších oblastí Slovenska," poznamenal. Ako zdôraznil, príjmy z cestovného ruchu by mohli tvoriť až sedem percent HDP, čo považuje za obrovskú výhodu, ktorú ešte Slovensko nevyužilo.
V Bratislave je podľa primátora, rovnako ako v ostatných slovenských sídlach, potrebné investovať do infraštruktúry, predovšetkým do dopravnej siete a verejnej dopravy. Za dôležitú otázku označil bývanie. Pripomenul, že v Bratislave sa stavajú byty vo veľkom rozsahu, predovšetkým však v privátnom sektore. Snahou vedenia hlavného mesta je vytvoriť projekt orientovaný na výstavbu nájomných bytov, ale súčasne aj projekt, ktorý bude orientovaný na byty určené do osobného vlastníctva. "Účelom nie je tvorba zisku mesta, ale stabilizácia predovšetkým mladých kádrov, ktoré odchádzajú do iných miest a do zahraničia, lebo nemajú v Bratislave možnosti na bývanie," dodal Ďurkovský.
Trenčín, podľa jeho primátora Juraja Lišku, potrebuje najviac kanalizáciu. Zároveň je presvedčený, že ich mesto vytvára dobré predpoklady na čerpanie financií z európskych štrukturálnych fondov. Ako informoval, minulý týždeň schválili východiská rozpočtu Trenčína, v ktorom sú zadefinované aj prostriedky spojené s rozvojovými projektmi mesta. Nitriansky primátor Ferdinand Vitek upozornil na problém, že samosprávne kraje, ktoré by sa mali spolu so štátom podieľať na príprave procesu a spracovaní dokumentov pre európske štruktúry, nie sú ešte natoľko etablované, aby mohli kvalitne plniť svoje úlohy. Pripomenul, že v procedúre poskytovania pomoci zo štrukturálnych fondov sú mestá spravidla iba prijímateľmi a orientujú sa teda len na prípravu konkrétnych projektov. Myslí si tiež, že informovanosť a prístup štátnej správy k tejto oblasti nie sú najlepšie.
Primátor Košíc Zdenko Trebuľa vidí najväčší problém Slovenska v nerovnomernom rozvoji regiónov, východná časť sa podľa neho dosť ťažko presadzuje. Situácii v Košiciach by pomohlo dobudovanie kvalitnej infraštruktúry. "Investorov, ktorí by aj mali záujem do regiónu prísť, totiž súčasný stav často odrádza," poznamenal. Najväčšou snahou košickej samosprávy je v súčasnosti napojiť sa na maďarskú diaľnicu Košice - Milhosť - Tonyosnémeti - Miskolc. Rovnaký názor má aj banskobystrický primátor Ján Králik, podľa ktorého mesto pre svoj rozvoj potrebuje najmä cestu diaľničného typu z Nitry do Zvolena a ďalej na Lučenec. Pripravené majú ďalšie dva veľké projekty - severný obchvat mesta, ktorý rozvíja urbanisticky nezastavané plochy Banskej Bystrice a projekt protipovodňovej ochrany vo forme tunela pod Urpínom. Ten by mal odviesť tisícročné vody, ktoré mesto vážne ohrozujú. Ako Králik dodal, tieto dva projekty si vyžiadajú zhruba osemmiliardové náklady, vzhľadom na ich pripravenosť je však možné predpokladať, že majú šancu dostať sa aspoň do projektovej fázy.
