Súčasťou reformy verejnej správy je aj zúženie pôsobnosti krajských úradov, zrušenie okresných úradov a zriadenie úradov tzv. špecializovanej štátnej správy, ktoré v podstate nahradia jednotlivé odbory okresných úradov.
Aliancii „dezintegrácia“ štátnej správy prekáža. „Namiesto okresného úradu sa vytvára sedem ďalších úradov a z každého krajského úradu až osem ďalších,“ tvrdí jej predseda Pavol Rusko. K úradom občania podľa neho budú mať ďalej, lebo kým dnes sídlia v 79 mestách, po reforme majú byť len v 46.
Vládny splnomocnenec Viktor Nižňanský to považuje za zavádzanie verejnosti. Pripomína, že agendu, napríklad v oblasti stavebného konania, dnes už vedú obce, sociálne veci zas majú zabezpečovať špecializované úrady v najmenej 121 mestách. „Teda akých 46 namiesto 79?“
ANO podľa Ruska nemá problém so zrušením okresných úradov, ale s tým, koľko budú mať nové obvodné úrady pracovníkov, a aké budú mať prevádzkové náklady. Nižňanský však tvrdí, že údaje sú známe z vládou schválených materiálov.
ANO chce dosiahnuť stretnutia, na ktorých si ešte raz vypočuje argumenty o finančnom dosahu reformy. „Nechceme nič blokovať, chceme to len upraviť tak, aby sme to spoločne mohli prijať,“ tvrdí nový poslanec za ANO Viktor Béreš.
Koaliční partneri nie sú nadšení, najmä načasovanie u nich vyvoláva obavy. Zákony k reforme verejnej správy totiž neznesú odklad. „Ak to neschválime teraz, dostaneme sa do stavu, že nebudeme schopní splniť programové vyhlásenie vlády,“ hovorí šéf poslaneckého klubu KDH Pavol Minárik. To isté si myslí aj šéf poslaneckého klubu SDKÚ Milan Hort. „Ak sa termíny nestihnú na jeseň, na reformu môžeme zabudnúť,“ povedal.
JOZEF ČAVOJEC