Skrátenie vojenskej služby predpokladá návrh novely zákona o brannej povinnosti, ktorý na rokovanie kabinetu predloží minister obrany Ivan Šimko.
Slovenské ozbrojené sily by mali byť profesionalizované na sto percent do roku 2006, keď by mala zaniknúť aj povinná základná služba. Jej skrátenie je postupným krokom k dosiahnutiu plnej profesionalizácie armády.
Pri trvaní základnej služby šesť mesiacov bude potrebné v rokoch 2004 až 2006 povolať na jej výkon 15 189 odvedencov, čo si vyžiada 1,19 miliardy korún. Službu v ozbrojených silách v tomto čase vykoná o 5233 brancov viac ako pri zachovaní jej terajšej deväťmesačnej dĺžky.
Náklady na výkon skrátenej základnej služby sa zvýšia o 296 miliónov v porovnaní s jej deväťmesačnou dĺžkou.
Do konca tohto roku by profesionalizácia slovenských OS mala dosiahnuť takmer 70 percent. V roku 2004 by to malo byť už 79 percent a v roku 2005 by mali byť ozbrojené sily profesionalizované na 90 percent. Od 1. júla budúceho roku náročnejšie funkcie plánované pre vojakov základnej služby prejdú v rámci profesionalizácie na mužstvo a poddôstojníkov.
Dĺžka náhradnej služby by mala ostať tri mesiace.
Návrh novely zákona stanovuje aj zánik brannej povinnosti ženám, ktoré ju prevzali dobrovoľne a po ukončení prípravy na výkon profesionálnej služby ich neprijali do služobného pomeru.
Vláda prerokuje aj návrh na uzavretie dohody o výsadách a imunitách Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorého existenciu neuznávajú USA a snažia sa s jednotlivými krajinami uzatvárať dvojstranné dohody o imunite Američanov pred týmto tribunálom.
Spojené štáty tvrdia, že sa obávajú politicky motivovaných stíhaní svojich civilných alebo vojenských predstaviteľov. Postoj Slovenska nepodpísať dohodu s USA o vyňatí ich štátnych občanov spod jurisdikcie stáleho súdu pre vojnové zločiny a genocídu zostáva nemenný.
Na zriadení stáleho súdneho dvora na stíhanie zločinov proti ľudskosti sa dohodlo niekoľko desiatok krajín v roku 1998. O štyri roky neskôr prijalo dohodu o výsadách a imunitách zhromaždenie štátov - zmluvných strán Rímskeho štatútu. Na podpis je otvorená do 30. júna 2004, pričom dosiaľ má vyše 24 signatárov, medzi nimi sú napríklad Rakúsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko či Veľká Británia. Naopak, bilaterálne dohody s USA podpísalo zatiaľ asi 90 krajín, vrátane Rumunska - kandidáta na členstvo v Európskej únii (EÚ), ktorá je masívnym podporovateľom ICC.
Štyrom desiatkam štátov, ktoré dohody nepodpísali, vrátane Slovenska, pozastavil Washington začiatkom júla vojenskú pomoc.
Súčasťou programu bude ďalej návrh novely zákona o odpadoch a návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktoré vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR spolu s návrhom na zníženie počtu štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch v pôsobnosti Ministerstva obrany SR.
