Bratislava 12. septembra (TASR) - Pápež Ján Pavol II. mal počas svojej návštevy Slovenska pôvodne blahorečiť aj kontroverzného biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý sa podľa niektorých historikov podieľal na deportáciách slovenských židov do koncentračných táborov.
V nedeľu bude pápež napokon blahorečiť len dve osobnosti - gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopku a sestru Zdenku Schelingovú. Katolícka cirkev nezverejnila oficiálny dôvod, prečo nebude beatifikovať aj Vojtaššáka. Napriek tomu proces blahorečenia v jeho prípade sa neskončil a trvá.
V súčasnosti prebieha expertíza Vojtaššákových pozostatkov v laboratóriách Ústavu súdneho lekárstva v Martine, ktorú si vyžiadala katolícka cirkev kvôli procesu blahorečenia. Lekári, ktorí na nej pracujú, odmietli zverejniť bližšie informácie s tým, že ich k mlčanlivosti viaže nielen znalecká, ale aj cirkevná prísaha. "Prípad ešte nie je uzavretý, budeme ho uzatvárať zhruba v októbri," povedal pre TASR František Štuler z lekárskeho tímu v martinskom Ústave súdneho lekárstva, ktorý pracoval aj na expertíze tela sestry Zdenky.
Vysokí cirkevní hodnostári majú súčasne aj pochybnosti o tom, či Vojtaššák, ktorého komunisti niekoľko rokov väznili, skutočne zomrel prirodzenou smrťou. Ak bol otrávený, expertíza to ukáže.
Vojtaššáka navrhol blahorečiť Ján Pavol II., ktorého k tomu motivoval fakt, že biskupa perzekvoval komunistický režim. Izraelskí historici však proti pápežovmu úmyslu v roku 2000 protestovali, pretože podľa nich sa Vojtaššák počas 2. svetovej vojny podieľal na rozhodnutí poslať tisíce Židov do koncentračných táborov.
Podľa oficiálnych dokumentov bol tento biskup prítomný na kľúčovom zasadnutí v marci roku 1942, na ktorom slovenský predseda vlády Vojtech Tuka predložil plán na deportáciu 58-tisíc Židov, z ktorých väčšina zahynula v koncentračných táboroch.
Historici z Tel Avivu tvrdia, že sa Vojtaššák osobne postaral o to, aby aspoň jeden Žid z jeho diecézy v Spišskom Podhradí bol odovzdaný do rúk Nemcov a následne deportovaný. Slovenská katolícka obec obraňovala biskupa tým, že členom štátnej rady sa stal až v roku 1943, teda po deportáciách.
Vojtaššáka zatkli v roku 1950 a odsúdili na 24 rokov väzenia. Po páde komunizmu bol v roku 1990 rehabilitovaný.
Po expertíze budú exhumované pozostatky kontroverzného biskupa uložené v kaplnke Zápoľských v Spišskej Kapitule. Splní sa tak posledná vôľa biskupa, ktorý od roku 1965 odpočíval na cintoríne v rodnom Zákamennom pri Námestove. Jeho hrob odkryli 30. júna za účasti pomocných biskupov Spišskej diecézy, sudcov cirkevného súdu, správcov farnosti, lekárov a starostov.
