Ale ja, naivná blondínka čakám, že sa aj v našom úbohom, chudobnom, maličkom štátiku nájde politik, ktorý odolá chuti moci. Že sa nebude trápne zbavovať svojich priateľov. Že sa poučí z katastrofálneho ponovembrového politického vývoja a že bude skrátka different. Ako náš Miki!
Nielen jeho krehký zjav bol príčinou mojej viery v neho. Ako sympatického a talentovaného herca som ho vnímala počas natáčania silvestrovského programu, kde rozkošne stvárnil postavu Čerta z muzikálu Na skle maľované“. Moja ženská intuícia mi vravela, že tento malý, skromný potmehúd to dotiahne vysoko. Ešte aj v roku 1996 na umelcami okupovanom ministerstve kultúry Dzurinda sediac s nami na zemi pôsobil ako nádej našej svetlej budúcnosti. Keď som dostala pokutu 500 Sk za neoprávnené vniknutie do priestorov ministerstva, bol to Dzurinda, s ktorým som sa radila, čo mám spraviť. Pevným hlasom, z ktorého sú ženy paf, ma upokojil, že zavolá Šimkovi a vymyslíme odvolanie. Keď mi v 1998 volali z predsedníctva SDKÚ, či by som nemohla vystúpiť na predvolebnom mítingu, zvolala som nadšené yes! Takisto o štyri roky, trochu menej nadšené, yes. No stále som Mikimu a jeho kamošom dôverovala. A teraz čo? Keď môj cyklista tak hanebne sklamal, na ktorom mítingu sa zviditeľním?
Miki nám odchádza. Sám sa odvolal. Ako budem ďalej žiť?
Autor: MIŠA ČOBEJOVÁ(Autorka je herečkou)
