Bratislava 14. septembra (TASR) - Pápež Ján Pavol II. dnes na slávnostnej svätej omši v bratislavskej Petržalke blahorečil gréckokatolíckeho pomocného biskupa Vasiľa Hopku a sestru Zdenku Schelingovú. Pri tejto príležitosti TASR vydáva životopisy oboch blahorečených.
Vasiľ Hopko
Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské v okrese Bardejov. Po skončení gréckokatolíckej obecnej školy v Hrabskom študoval v Prešove na Kráľovskom katolíckom gymnáziu (1915 - 1919) a na Slovenskom evanjelickom kolegiálnom gymnáziu (1919 - 1923), kde zmaturoval. V roku 1923 začal študovať na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove, ktorú ukončil v roku 1928, za kňaza bol vysvätený 3. februára 1929. Pôsobil vo farnosti Pakostov, neskôr vyše sedem rokov ako prvý farár v gréckokatolíckej farnosti v Prahe. Od 15. septembra 1936 do konca augusta 1941 bol špirituálom kňazského seminára v Prešove, venoval sa tiež katechetike na prešovskom Učiteľskom ústave. V apríli 1940 sa stal doktorom teológie, potom bol biskupským tajomníkom, pôsobil ako profesor pastorálnej a morálnej teológie na Vysokej bohosloveckej škole v Prešove.
Po skončení druhej svetovej vojny bol iniciátorom vydávania mesačníka Blahovistnik a stal sa jeho prvým redaktorom. Napísal a vydal niekoľko duchovných kníh, ako Grecko-katoličeskaja Cerkov, Christos posredi nas a Christos v nas.
Jedenásteho mája 1947 sa Hopko stal pomocným prešovským biskupom, vysvätil ho vtedajší sídelný biskup Pavol Peter Gojdič. V školskom roku 1947/1948 pôsobil aj ako dekan Vysokej bohosloveckej školy v Prešove.
Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa stupňovali represálie voči gréckokatolíckej cirkvi a pravoslavizácia. Koncom marca 1950 nariadili izoláciu obidvoch gréckokatolíckych biskupov Prešovskej eparchie - Gojdiča a Hopku. Dňa 28. apríla 1950 zinscenovali v Prešove smutne známy tzv. Veľký sobor, na ktorom sa odhlasoval "manifest" o likvidácii gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Hopko sa ocitol v domácom väzení a neskôr ho internovali v kláštoroch na rôznych miestach.
Biskupa Hopku zatkli v Hlohovci 18. októbra 1950 a po vyše roku krutého vyšetrovania ho v októbri 1951 oddelenie Štátneho súdu v Bratislave odsúdilo na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie celého majetku. Vyše 13 a pol roka trpel v neľudských podmienkach vo väzniciach v Bratislave, Ilave, Leopoldove, Prahe, Mírove a vo Valdiciach. S vážne podlomeným zdravím ho 12. mája 1964 podmienečne prepustili. Napriek veľkému utrpeniu a ohrozeniu života zostal verný gréckokatolíckej cirkvi.
Biskup Hopko zomrel 23. júla 1976 v Prešove. Pri exhumácii jeho tela boli toxikologickým vyšetrením zistené nadmerné honoty arzénu, ktorý mu musel byť podávaný dlhodobo. Jeho telesné pozostatky uložili do krypty v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Do konca života nebol biskup Hopko plne rehabilitovaný. Jeho trest bol v rokoch 1968 - 1970 iba zrušený.
Zdenka Schelingová
Sestra Zdenka Cecília Schelingová sa narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave ako predposledná z jedenástich detí. Po absolvovaní zdravotnej školy a po predpísanej rehoľnej formácii sa rozhodla zasvätiť natrvalo svoj život Bohu v Kongregácii Milosrdných sestier Svätého kríža v januári 1943.
Sestra Zdenka pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave najprv ako ošetrovateľka a neskôr až do zatknutia ako laborantka na röntgenologickom oddelení. Službu chorým vykonávala s veľkou obetavosťou a láskou. Po začatí tvrdého prenasledovania katolíckej cirkvi od roku 1950 sa sestra Zdenka Schelingová vo februári 1952 podieľala na príprave úteku najprv jedného nespravodlivo väzneného kňaza z nemocnice v Bratislave a neskôr ďalších šiestich kňazov z väzenia v Bratislave. Útek kňaza z nemocnice bol úspešný, ale útek ďalších z väzenia sa nevydaril. Ukázalo sa, že išlo o pascu, ktorú pripravila vtedajšia Štátna bezpečnosť.
Koncom februára 1952 sestru Zdenku zatkli a po krutom vypočúvaní a mučení ju 17. júna 1952 odsúdili za údajnú velezradu na 12 rokov straty slobody a 10 rokov straty občianskych práv. Trest si odpykávala postupne vo väzniciach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, Brne a v Prahe na Pankráci. Z väzenia ju prepustili 16. apríla 1955 vo veľmi vážnom zdravotnom stave, keď už bolo takmer isté, že jej ostáva iba niekoľko týždňov života. Zomrela 31. júla 1955. Dnes je telo sestry Zdenky pochované v Podunajských Biskupiciach.
